Budúcnosť

 2050

Hmyz už o 100 rokov nemusí existovať!

V najbližších dekádach hrozí vyhynutie 40% svetovej populácie hmyzu. Ten je neodmysliteľnou súčasťou pre fungovanie ekosystémov. Pri včelách a iných druhoch “opeľovačoch“ sa napríklad odhaduje, že nám zabezpečujú až tretinu všetkej potravy . . .   Často prehliadaný druh živočíchov považovaný aj za otravný a nepríjemný... Akýkoľvek vzťah má každý z nás k hmyzu vybudovaný, jeho význam pre existenciu mnohých foriem života v prírode to nepopiera. Rovnako sa týka aj nášho ľudského prežitia. Nie je náhoda, že jeden zo známych výrokov Alberta Einsteina znie: „Keď zmiznú včely z povrchu zemského, zostávajú ľuďom iba štyri roky“. Dôležitosť hmyzu potvrdzuje aj mnoho súčasných vedeckých výskumov.

Položme si na začiatok otázku, akým spôsobom je hmyz pre prírodu prínosom.

strong>V prvom rade je neodmysliteľnou súčasťou pre fungovanie všetkých ekosystémov. Stará sa o opeľovanie rastlín, recykláciu živín a v neposlednom rade slúži ako potrava. Pri včelách a iných druhoch “opeľovačoch“ sa napríklad odhaduje, že nám zabezpečujú až tretinu všetkej potravy.

Dvojica vedcov Sánchez-Bayo a Wyckhuys z univerzít v Sydney a Pekingu v roku 2019 publikovala článok s názvom Worldwide decline of the entomofauna, v ktorom vychádzala z 73 celosvetových štúdií. Práca odhaľuje enormné poklesy, ktoré môžu v najbližších dekádach viesť k vyhynutiu 40% svetovej populácie hmyzu. Sánchez-Bayo tiež dodáva, že ak sa úhyn druhov hmyzu nepodarí zastaviť, bude to viesť ku katastrofickým následkom pre ekosystém celej planéty a prežitie samotného ľudstva.

Hmyz je zdrojom potravy pre mnohé druhy vtákov. Nezávislý výskum kanadských biológov z roku 2010 poznamenal, že dochádza k intenzívnejšiemu poklesu populácie vtákov, ktoré sa živia z väčšej miery hmyzom. Druhov žijúcich zo semien rastlín, sa táto tendencia netýka. Entomológ profesor Peter Fedor zo Slovenska upozorňuje, že celkovo ide o dôležitú a nepovšimnutú tému. Sú na mieste obavy, že ľudia si začnú aktívne vnímať úbytok hmyzu, až keď sa objavia prvé viditeľné problémy. Ekologický aj biologický vedci sa zhodujú, že pozorované zistenia spôsobuje viacero faktorov od ničenia životného prostredia, v ktorom žije hmyz cez odlesňovanie, urbanizáciu, až po premenu krajiny pre poľnohospodárske účely. Zdroj: https://science.hnonline.sk/biologia-a-chemia/1889746-hmyz-rychlo-vymiera-podla-vedcov-do-100-rokov-zmizne-prirodu-caka-kolapas https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/455565-preco-mizne-hmyz/

     

Slovensko má dlhodobý problém so zvýšením kvality ovzdušia

Znečistené ovzdušie spôsobuje nášmu zdraviu krátkodobé ale aj dlhodobé účinky. Od svrbenia očí, cez chronické ochorenia môže zasiahnuť aj obličky, mozog alebo pečeň. Slovensko nie je na mape Európy svetlou výnimkou a riešenie kvality ovzdušia sa zdá byť dlhodobý problém . . .   Ovzdušie, v súvislosti s ochranou zdravia ľudí, môžeme označiť ako jednu z oblastí s najvyššou prioritnou. Je pravdou, že bez jedla vydrží človek aj 1 mesiac, bez vody približne 3 dni, ale bez prísunu kyslíka v tele človeka už po 5 minútach bunky a tkanivá začínajú odumierať. Viete koľko litrov vzduchu sa v našich pľucach denne vymení? V priebehu minúty je to 7 – 9 litrov. Čo za 24 hodín môže predstavovať objem až 12 960l vzduchu.

Znečisťovatele ovzdušia môžeme rozdeliť na tie, ktoré sú spôsobené ľudskou činnosťou a prírodné. Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patrí energetický priemysel, ktorý ma výrazný podiel na spaľovaní fosílnych palív, ropy a zemného plynu. Ďalej je to metalurgický, chemický a stavebný priemysel, doprava alebo aj neupravený zemský povrch (skládky ako zdroj prašnosti, povrchová ťažba). Za prírodní zdroje znečistenia sa považujú výbuchy sopiek alebo víchrice.

Oxid siričitý a prach boli donedávna najznámejšie látky znečisťujúce ovzdušie. Treba však uviesť, že jeho hodnoty boli v niektorých prípadoch násobnejšie ako počas historicky známeho smogu v Londýne, ktorý sa objavil v roku 1952. Oxid siričitý, oxidu uhličitý a dymu nahromadený v obrovskom smogovom mraku v Londýne počas štyroch dní usmrtil viac ako 12 000 ľudí. Tento prípad ilustruje enormný dopad priemyselnej činnosti na ovzdušie a zdravie ľudí. Je pravdou, že kvalita ovzdušia sa odvtedy výrazne zlepšila. Prístup k ovzdušiu, kvalita výrobných postupov a materiálov nabrala odvtedy na obrátkach avšak stále je tu varovný prst.

Slovensko nie je na mape Európy svetlou výnimkou a riešenie kvality ovzdušia sa zdá byť dlhodobý problém so širokou agendou úloh. Aj napriek desiatkam miliónov eur z eurofondov a niekoľkých rokoch nevieme splniť limity pre škodlivé zložky v ovzduší a chrániť tak zdravie. Na Slovensku podľahne znečistenému ovzdušiu v každoročne vyše 5 000 ľudí.

Znečistené ovzdušie spôsobuje nášmu zdraviu krátkodobé ale aj dlhodobé účinky. Medzi krátkodobé reakcie patria: iritácia očí, nosa, hrdla a infekcie dýchacieho systému, bolesti hlavy, nauzea a alergické príznaky. Ako dlhodobé následky môžu spôsobovať chronické ochorenia ako CHOCHP, nádorom v dýchacích cestách, k ochoreniam srdca, poškodenie obličiek, mozgu, nervov a pečene. Zdroj: Globální problémy světa v ekonomických souvislostech, 2010 Strana 229
https://uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-patologickej-fyziologie/07Pregradualne_studium/02Zubne_lekarstvo/04Handouty_a_prednasky/02Prednasky/14p_Znecistenie_ovzdusia_zubne_JP.pdf
https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-nadalej-bojuje-so-znecistenym-ovzdusim-nepomahaju-ani-eurofondy/
http://www.nun.sk/klimaticke_zmeny.pdf


     

Poučíme sa zo svetovej karantény v roku 2020?

Jav zlepšenia kvality ovzdušia na mnohých svetových lokalitách nastal v období eskalácie témy životného prostredia, ktorá sa dotýka Slovenska a ďalších krajín. Táto globálna skúsenosť nám odhalila 2 zistenia . . .   Odborný tím z európskej vesmírnej agentúry (ESA) hlási výrazné zlepšenie ovzdušia v najväčších európskych mestách. Dialo sa tak v súvislosti s opatreniami, ktoré boli zavedené proti šíreniu koronavirusu.

New York zaznamenal najnižšie úrovne oxidu uhličitého od poslednej krízy v roku 2009. Medziročne sa jeho hodnota znížila o 50%. Pozitívna zmena nastala hlavne vďaka zníženému množstvu cestnej premávky v meste až o 35%. To pomohlo eliminovať škodliviny oxid uhoľnatý, produkovaný v emisiách vozidiel.

Najvýraznejšie Zmeny, ktoré boli pozorované v rámci Talianska hlavne na severe územia si všimli vedci z európskeho programu Copernicus. Od polovice februára 2020 sa koncentrácia oxidu dusičnatého znižovala o 10% každý týždeň.

Výskumník kvality ovzdušia, Fej Liou, z Goddardovho vesmírneho strediska NASA, uviedol: „Je to po prvýkrát, čo som videl tak enormný pokles (znečistenia ovzdušia) nad tak rozsiahlym územím v súvislosti s konkrétnou udalosťou,“. Opisuje pritom odpozorovaný stav, ktorý nastal nad čínskym mestom Wu-chan.



Aj takéto pozitívne správy sa šírili z rôznych kútov sveta počas pandémie koronavírusom COVID - 19, ktorý zažívalo ľudstvo začiatkom roka 2020. Unikátna situácia prináša unikátne momenty. Zaznamenané zmeny v kvalite ovzdušia na celej planéte sú rozhodne jedny z nich. Jav zlepšenia kvality ovzdušia na mnohých svetových lokalitách nastal v období eskalácie témy životného prostredia, ktorá sa dotýka Slovenska a ďalších krajín. Táto skúsenosť nám odhalila 2 zistenia. Prvé, že je možné eliminovať negatívne vplyvy na prírodu spôsobené človekom. Druhé zistenie poukazuje, na rýchlosť s akou sa ukázali prvé výsledky. Je tu samozrejme aj druhá strana mince, ktorá poukazuje na ekonomické dôsledky, na čo sa nabaľujú ďalšie problémy. Avšak pre prírodu a naše vnímanie ide o pozitívny príklad. Otázne je, aké ponaučenia si z týchto skúsenosti zoberieme. Vrátime sa arogantne k pôvodnému stavu znečisťovania ovzdušia? Urobíme niečo preto aby naše stromy, voda, ovzdušia a živočíchy netrpeli našimi zásahmi? Budeme sa jej vedieť lepšie prispôsobiť a žiť v súlade s ňou?

Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/777449/europska-vesmirna-agentura-potvrdila-zlepsenie-ovzdusia-v-europe/ https://www.dailymail.co.uk/sciencetech/article-8129631/Air-pollution-New-York-City-falls-rapidly-people-stay-home-amid-coronavirus-crisis.html

     

Problém s ovzduším >>

Problém s prírodou >>

Riešenie problémov >>

Problém s vodou >>