Súčasnosť
2020
Kvôli znečistenému ovzdušiu na Slovensku predčasne zomrie 5 000 ľudí
Problém znečisteného ovzdušia spôsobuje mnohé zdravotné ťažkosti. Jeho ekonomický dopad na Slovensku predstavuje až 6,5% HDP. Spomedzi 28 skúmaných európskych krajín sme spolu s krajinami V4 na chvoste v rebríčku kvality ovzdušia . . .
Znečistené ovzdušie je doména, ktorá každý rok preukázateľne dopadá na naše zdravie a ekonomiku. Napriek pomerne rozsiahlym lesným a prírodným porastom v našej krajine, Slovensko patrí ku krajinám v EÚ s najviac znečisteným ovzduším.
Medzi 3 najväčšie znečisťujúce látky v ovzduší patria častice PM2,5 a PM10 a oxidov dusíka NOx. Ich zdrojom je prevažne doprava, energetický priemysel a spaľovanie tuhých palív v domácnostiach. V poslednom prípade Ministerstvo životného prostredia SR, v roku 2019 odhadlo, že na Slovensku je vyše 350 000 domácnosti s kotlom na tuhé palivo a 36% má svoj kotol už viac ako 30 rokov.
Európska agentúra pre životné prostredie v správe z roku 2018 hovorí o kvalite ovzdušia v 28 krajinách EÚ. Uvádza, že Slovensko, vrátane ďalších krajín V4 (Maďarsko, Poľsko, Česko) patrí k najviac znečisteným. Pomerne zle sú na tom Severné Macedónsko, Grécko a Bulharsko.
Pre znečistené ovzdušie na Slovensku predčasne zomrie okolo 5 000 ľudí ročne. V roku 2015 to bolo 5 421 prípadov. Problém znečisteného ovzdušia spôsobuje zdravotné ťažkosti ako kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacích ciest, astmu, chronickú bronchitídu, kognitívne poruchy, reprodukčné problémy vrátane predčasných pôrodov či nízkej pôrodnej hmotnosti. Ekonomický rozmer tejto problematiky v súvislosti s predčasnou úmrtnosťou spôsobenou znečisteným ovzduším má väčší rozsah ako sa môže zdať. V roku 2015 predstavovali náklady až 9,279 mld. EUR, čo v prepočte znamenalo 6,5 % HDP.
Daniel Lešinský, predseda OZ CEPTA (Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy) vyzval, aby príslušné úrady vyčlenili na ochranu ovzdušia financie, zabezpečili príslušné kompetencie pre samosprávy a podmienili čerpanie verejných financií a EÚ fondov na “zelené projekty“ vo verejnom obstarávaní. „Je tiež nutné zaviesť účinné opatrenia na reguláciu dopravy a emisií z lokálnych kúrenísk ako aj ukončiť výnimky v priemysle a energetike.“strong> ďalej dodáva. Centrum vykonalo tiež analýzu v rámci krajských miest SR a zistila, že najlepšia kvalita ovzdušia je v meste Trenčín a najhoršia zároveň v Bratislave.
Zdroj: https://euractiv.sk/section/ovzdusie/press_release/znecistene-ovzdusie-nas-na-slovensku-stoji-takmer-10-mld-eur-rocne/#_ftn2 https://www.eea.europa.eu/publications/air-quality-in-europe-2018 https://www.ta3.com/clanok/1158085/analyzovali-ovzdusie-na-slovensku-najlepsie-je-na-tom-trencin.html https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/527722-domacnosti-budu-moct-vdaka-dotacii-vymenit-kotly-na-tuhe-palivo/
Medzi 3 najväčšie znečisťujúce látky v ovzduší patria častice PM2,5 a PM10 a oxidov dusíka NOx. Ich zdrojom je prevažne doprava, energetický priemysel a spaľovanie tuhých palív v domácnostiach. V poslednom prípade Ministerstvo životného prostredia SR, v roku 2019 odhadlo, že na Slovensku je vyše 350 000 domácnosti s kotlom na tuhé palivo a 36% má svoj kotol už viac ako 30 rokov.
Európska agentúra pre životné prostredie v správe z roku 2018 hovorí o kvalite ovzdušia v 28 krajinách EÚ. Uvádza, že Slovensko, vrátane ďalších krajín V4 (Maďarsko, Poľsko, Česko) patrí k najviac znečisteným. Pomerne zle sú na tom Severné Macedónsko, Grécko a Bulharsko.
Pre znečistené ovzdušie na Slovensku predčasne zomrie okolo 5 000 ľudí ročne. V roku 2015 to bolo 5 421 prípadov. Problém znečisteného ovzdušia spôsobuje zdravotné ťažkosti ako kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacích ciest, astmu, chronickú bronchitídu, kognitívne poruchy, reprodukčné problémy vrátane predčasných pôrodov či nízkej pôrodnej hmotnosti. Ekonomický rozmer tejto problematiky v súvislosti s predčasnou úmrtnosťou spôsobenou znečisteným ovzduším má väčší rozsah ako sa môže zdať. V roku 2015 predstavovali náklady až 9,279 mld. EUR, čo v prepočte znamenalo 6,5 % HDP.
Daniel Lešinský, predseda OZ CEPTA (Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy) vyzval, aby príslušné úrady vyčlenili na ochranu ovzdušia financie, zabezpečili príslušné kompetencie pre samosprávy a podmienili čerpanie verejných financií a EÚ fondov na “zelené projekty“ vo verejnom obstarávaní. „Je tiež nutné zaviesť účinné opatrenia na reguláciu dopravy a emisií z lokálnych kúrenísk ako aj ukončiť výnimky v priemysle a energetike.“strong> ďalej dodáva. Centrum vykonalo tiež analýzu v rámci krajských miest SR a zistila, že najlepšia kvalita ovzdušia je v meste Trenčín a najhoršia zároveň v Bratislave.
Zdroj: https://euractiv.sk/section/ovzdusie/press_release/znecistene-ovzdusie-nas-na-slovensku-stoji-takmer-10-mld-eur-rocne/#_ftn2 https://www.eea.europa.eu/publications/air-quality-in-europe-2018 https://www.ta3.com/clanok/1158085/analyzovali-ovzdusie-na-slovensku-najlepsie-je-na-tom-trencin.html https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/527722-domacnosti-budu-moct-vdaka-dotacii-vymenit-kotly-na-tuhe-palivo/

1ha lesov očistí náš vzduch o 60 ton prachu. A my si ich stále nechránime
Oxid uhličitý je primárny zdroj výživy stromov a rastlín. Tie vedia momentálne vstrebať štvrtinu emisií oxidu uhličitého, vyprodukovaného ľuďmi. Lesy a ich priaznivý význam pre ovzdušie sa prejavuje tiež v jeho očisťovaní od prašných častíc. Ktoré druhy drevín to zvládajú najúčinnejšie? . . .
Lesy okrem miesta oddychu, prirodzenej harmónie, ticha, zdrojov pramenitej vody a ďalších príjemných úžitkov, plnia dôležitú úlohu pri osviežení klímy a prečisťovaní ovzdušia. Prostredie v lesoch je zároveň plné prospešného kyslíka, ktoré prirodzene produkujú.
Oxid uhličitý je primárny zdroj výživy stromov a rastlín. Tie vedia momentálne vstrebať jednu štvrtinu emisií oxidu uhličitého, ktoré ľudia na celom svete vyprodukujú. Minuloročný výskum zverejnený vo vedeckom časopise Nature Climate Change uvádza, že kapacita prírody čistiť resp. vstrebávať z ovzdušia skleníkové plyny, môže byť limitovaná. Podľa odborných autorov z 13 krajín sveta by podľa ich súčasných predpovedí k presýteniu malo dôjsť v priebehu konca 21. storočia. Skleníkové plyny sa potom začnú ešte intenzívnejšie nahromaďovať v ovzduší, čo okrem iných problémov prispeje k ďalšiemu otepľovaniu planéty. V tomto článku sa venujeme súvisiacej téme otepľovania atmosféry.
Nie je možné presne predpovedať aký bude vývoj produkcie skleníkových plynov, koľko hektárov lesov sa vyrúbe, vyhorí vplyvom požiarov alebo naopak zasadí a vyrastie. Prípadne ako sa zmení postoj nás jednotlivcov vrátane lokálnych a národných politik v environmentálnej oblasti. Isté však je, že ide o ďalší varovný prst naviazaný na problematiku vôd, lesov a ovzdušia, s ktorým prichádzajú vedci pre súčasne storočie.
Vedeli ste, že 1ha bukového lesa odfiltruje až 60 ton prachu za jedno vegetačné obdobie?
Lesy a ich priaznivý význam pre ovzdušie sa prejavuje tiež v jeho očisťovaní od prašných častíc. Medzi najvhodnejšie dreviny v tomto smere patrí napríklad javor horský, buk, breza, topoľ. Jeden hektár bukového porastu dokonca dokáže prečistiť v priebehu jedného vegetačného obdobia 30 až 60 ton prachu, lipový porasť napríklad 40 až 42 ton. Ďalšia schopnosť tejto zelene je pohltiť škodlivé plyny z ovzdušia. Mnoho druhov dokážu vďaka svojim listom zachytiť 0,13-1,0% síry, 0,1 – 0,8% chlóru, vyše 2,0% fluóru, ale aj iných plynných škodlivín z hmotnostného množstva listov.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41558-019-0545-2 http://www.zsvts.sk/wp-content/uploads/2016/04/VTS-news_2_2016.pdf
Lesy okrem miesta oddychu, prirodzenej harmónie, ticha, zdrojov pramenitej vody a ďalších príjemných úžitkov, plnia dôležitú úlohu pri osviežení klímy a prečisťovaní ovzdušia. Prostredie v lesoch je zároveň plné prospešného kyslíka, ktoré prirodzene produkujú.
Oxid uhličitý je primárny zdroj výživy stromov a rastlín. Tie vedia momentálne vstrebať jednu štvrtinu emisií oxidu uhličitého, ktoré ľudia na celom svete vyprodukujú. Minuloročný výskum zverejnený vo vedeckom časopise Nature Climate Change uvádza, že kapacita prírody čistiť resp. vstrebávať z ovzdušia skleníkové plyny, môže byť limitovaná. Podľa odborných autorov z 13 krajín sveta by podľa ich súčasných predpovedí k presýteniu malo dôjsť v priebehu konca 21. storočia. Skleníkové plyny sa potom začnú ešte intenzívnejšie nahromaďovať v ovzduší, čo okrem iných problémov prispeje k ďalšiemu otepľovaniu planéty. V tomto článku sa venujeme súvisiacej téme otepľovania atmosféry.
Nie je možné presne predpovedať aký bude vývoj produkcie skleníkových plynov, koľko hektárov lesov sa vyrúbe, vyhorí vplyvom požiarov alebo naopak zasadí a vyrastie. Prípadne ako sa zmení postoj nás jednotlivcov vrátane lokálnych a národných politik v environmentálnej oblasti. Isté však je, že ide o ďalší varovný prst naviazaný na problematiku vôd, lesov a ovzdušia, s ktorým prichádzajú vedci pre súčasne storočie.
Vedeli ste, že 1ha bukového lesa odfiltruje až 60 ton prachu za jedno vegetačné obdobie?
Lesy a ich priaznivý význam pre ovzdušie sa prejavuje tiež v jeho očisťovaní od prašných častíc. Medzi najvhodnejšie dreviny v tomto smere patrí napríklad javor horský, buk, breza, topoľ. Jeden hektár bukového porastu dokonca dokáže prečistiť v priebehu jedného vegetačného obdobia 30 až 60 ton prachu, lipový porasť napríklad 40 až 42 ton. Ďalšia schopnosť tejto zelene je pohltiť škodlivé plyny z ovzdušia. Mnoho druhov dokážu vďaka svojim listom zachytiť 0,13-1,0% síry, 0,1 – 0,8% chlóru, vyše 2,0% fluóru, ale aj iných plynných škodlivín z hmotnostného množstva listov.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41558-019-0545-2 http://www.zsvts.sk/wp-content/uploads/2016/04/VTS-news_2_2016.pdf

Viac ako 2/3 komunálneho odpadu konči na skládkach
Jedna tona recyklovaných novín zabráni emisii 2,5 tony oxidu uhličitého do ovzdušia a zároveň prispeje k záchrane 17 stromov, ktoré nemusia byť vyrúbané. Aj to je jedná z ciest podpory ekosystémov. Problémom sú však aj elektrické a elektronické zariadenia. Každých 5 rokov sa zvyšuje ich množstvo tohto odpadu o 16 – 28% . . .
Napriek tomu, že sa nachádzame v 21. storočí, viac ako tretina nášho obyvateľstva nie je pripojená ku kanalizácii. S touto informáciou prišli analytici z ministerstva financií a životného prostredia v roku 2017. V hodnotiacej správe ďalej uvádzajú, že až 2/3 komunálneho odpadu konči na skládkach. V medzinárodných porovnaniach pre oblasť odpadového hospodárstva vrátane odpadových vôd a kvality ovzdušia výrazne zaostávame. Triedenie odpadov a recykláciu na Slovensku môžeme bohužiaľ stále považovať za nepopulárnu tému.
Recyklácia materiálov je navyše prínosná nie len pre lepšiu kvalitu ovzdušia, za čo sme boli zo strany Európskej komisie napomínaný, ale ňou ochránime aj výrub lesov a hodnotnú pôdu. Jedna tona recyklovaných novín zabráni emisii 2,5 tony oxidu uhličitého do ovzdušia a zároveň prispeje k záchrane 17 stromov, ktoré nemusia byť vyrúbané.
V tomto bode si musíme uvedomiť, že ide o jednu z ciest zastavenia valiacej sa snehovej gule, ktorá sa zväčšuje a ničí naše ekosystémy. V prenesenom význame hovoríme o prepojení všetkých zložiek prírody, čo si však často neuvedomujeme. Ochránené stromy nás chránia pred povodňami, otepľovaním atmosféry, čistia naše ovzdušie, spracovávajú oxid uhličitý, udržujú prirodzené počasie, sú domovom pre najrôznejšie druhy živočíchov a ďalšie.
Elektrické a elektronické zariadenia vytvárajú každým rokom viac a viac odpadu. Každých 5 rokov sa zvyšuje ich množstvo tohto odpadu o 16 – 28%. Takýto nárast je enormný a predstavuje trojnásobne vyšší nárast ako nárast pri komunálnom odpade.
Spaľovanie odpadov rozhodne nie je najekologickejší spôsob nakladania s odpadom. Hoci sa produkuje málo účinná tepelná energia (17%) omnoho väčšiu váhu majú vytvorené škodliviny, medzi ktoré patria aj rakovinotvorné dioxíny. Spaľovanie materiálov je zdrojom ťažkých kovov, zlúčeniny chlóru, sadze, fenoly, toxických PCB, oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov a ďalších.
Zdroj: https://slovensko.hnonline.sk/990298-vykazujeme-nadpriemerne-vysledky-v-kvalite-ovzdusia-aj-v-recyklacii-napriek-tomu-zaostavame https://ec.europa.eu/environment/archives/youth/waste/waste_materials_sk.html http://www.nulaodpadu.sk/nespalujme-odpady
Recyklácia materiálov je navyše prínosná nie len pre lepšiu kvalitu ovzdušia, za čo sme boli zo strany Európskej komisie napomínaný, ale ňou ochránime aj výrub lesov a hodnotnú pôdu. Jedna tona recyklovaných novín zabráni emisii 2,5 tony oxidu uhličitého do ovzdušia a zároveň prispeje k záchrane 17 stromov, ktoré nemusia byť vyrúbané.
V tomto bode si musíme uvedomiť, že ide o jednu z ciest zastavenia valiacej sa snehovej gule, ktorá sa zväčšuje a ničí naše ekosystémy. V prenesenom význame hovoríme o prepojení všetkých zložiek prírody, čo si však často neuvedomujeme. Ochránené stromy nás chránia pred povodňami, otepľovaním atmosféry, čistia naše ovzdušie, spracovávajú oxid uhličitý, udržujú prirodzené počasie, sú domovom pre najrôznejšie druhy živočíchov a ďalšie.
Elektrické a elektronické zariadenia vytvárajú každým rokom viac a viac odpadu. Každých 5 rokov sa zvyšuje ich množstvo tohto odpadu o 16 – 28%. Takýto nárast je enormný a predstavuje trojnásobne vyšší nárast ako nárast pri komunálnom odpade.
Spaľovanie odpadov rozhodne nie je najekologickejší spôsob nakladania s odpadom. Hoci sa produkuje málo účinná tepelná energia (17%) omnoho väčšiu váhu majú vytvorené škodliviny, medzi ktoré patria aj rakovinotvorné dioxíny. Spaľovanie materiálov je zdrojom ťažkých kovov, zlúčeniny chlóru, sadze, fenoly, toxických PCB, oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov a ďalších.
Zdroj: https://slovensko.hnonline.sk/990298-vykazujeme-nadpriemerne-vysledky-v-kvalite-ovzdusia-aj-v-recyklacii-napriek-tomu-zaostavame https://ec.europa.eu/environment/archives/youth/waste/waste_materials_sk.html http://www.nulaodpadu.sk/nespalujme-odpady
