Minulosť 1987
Poľnohospodárstvo má doposiaľ na svedomí 24% skleníkových plynov
Na celoeurópskej úrovni je poľnohospodárstvo zodpovedné za 95% amoniaku v našom ovzduší, ktorý prispieva k vzniku skleníkového efektu. Medzi ďalšie spúšťače väčšieho znečistenia ovzdušia patrí zver. Produkcia metánu z tohto zdroja sa za posledných 100 rokov znásobila 34x . . .
Ovplyvňovanie kvality ovzdušia je nepochybne rozsiahla oblasť, do ktorej zasahuje viacero negatívnych aj pozitívnych faktorov. Oblasť poľnohospodárstva sa radí medzi jedným z nich a prípad od prípadu je aj výrazným hráčom. Napríklad vo Francúzsku je nepriaznivá kvalita ovzdušia na treťom mieste v rebríčku najčastejších príčinou všetkých úmrtí. V pozadí zlej kvality stoja aj aktivity spojené s poľnohospodárstvom. Konkrétne sa jej činnosťou vyprodukuje až 97% celkového amoniaku. Na celoeurópskej úrovni je poľnohospodárstvo zodpovedné za 95% amoniaku v našom ovzduší, ktorý prispieva k vzniku skleníkového efektu.
Medzi ďalšie spúšťače väčšieho znečistenia ovzdušia patrí zver a spaľovanie vyprodukovaného odpadu. Poľnohospodárska zver vytvára metán, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu podobne ako oxid uhličitý. Vplyv metánu je v priebehu uplynulých 100 rokov 34-násobne intenzívnejší. Čo predstavuje 24% skleníkových plynov.
Len za uplynulých 100 rokov a len jedna zo zložiek skleníkových plynov nabrala tak intenzívne na obrátkach. Ak vezmeme do úvahy aj ďalšie zložky a uvedomíme si o aké krátke obdobie v skutočnosti ide, mali by sme urýchlene zmeniť uvažovanie a celospoločenský prístup. V súvislosti s predstaveným problémom môže byť riešením obmedziť spotrebu mäsa, pridať do štruktúry jedálničkov viac zeleniny a ovocia, či takisto eliminovať plytvanie potravinami. Poľnohospodári majú zasa príležitosti znížiť objem vyprodukovaného metánu optimalizáciou stráviteľnosti krmiva pre zver, vylepšením pastvy a jej obhospodarovania.
Znečisťovateľov ovzdušia je rozhodne viacero a bremeno nenesie len poľnohospodárstvo. Ďalšie skupiny zahŕňajú: • Domácnosti – jedným z faktorov je využívanie tuhých palív. Znečistený vzduch v interiéroch uzavretých priestorov spôsobuje dokonca 3,8 mil. úmrtí každý rok • Doprava – predstavuje štvrtinu emisií oxidu uhličitého súvisiacej s energiou. Okolie hlavných dopravných spojov navyše hlási až 12% častejší výskyt demencie • Odpad – Vedeli ste, že celosvetovo sa spáli až 40% odpadu? Spaľovanie na skládkach vypúšťa do atmosféry škodliviny v podobe dioxínov, furánov, metánu alebo čierneho uhlíka. Problém sa týka hlavne rozvojových a urbanizovaných oblastí.
Zdroj http://www.sopsr.sk/web/?cl=20507 https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/nielen-kominy-aj-polnohospodarstvo-nici-nase-ovzdusie/
Ovplyvňovanie kvality ovzdušia je nepochybne rozsiahla oblasť, do ktorej zasahuje viacero negatívnych aj pozitívnych faktorov. Oblasť poľnohospodárstva sa radí medzi jedným z nich a prípad od prípadu je aj výrazným hráčom. Napríklad vo Francúzsku je nepriaznivá kvalita ovzdušia na treťom mieste v rebríčku najčastejších príčinou všetkých úmrtí. V pozadí zlej kvality stoja aj aktivity spojené s poľnohospodárstvom. Konkrétne sa jej činnosťou vyprodukuje až 97% celkového amoniaku. Na celoeurópskej úrovni je poľnohospodárstvo zodpovedné za 95% amoniaku v našom ovzduší, ktorý prispieva k vzniku skleníkového efektu.
Medzi ďalšie spúšťače väčšieho znečistenia ovzdušia patrí zver a spaľovanie vyprodukovaného odpadu. Poľnohospodárska zver vytvára metán, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu podobne ako oxid uhličitý. Vplyv metánu je v priebehu uplynulých 100 rokov 34-násobne intenzívnejší. Čo predstavuje 24% skleníkových plynov.
Len za uplynulých 100 rokov a len jedna zo zložiek skleníkových plynov nabrala tak intenzívne na obrátkach. Ak vezmeme do úvahy aj ďalšie zložky a uvedomíme si o aké krátke obdobie v skutočnosti ide, mali by sme urýchlene zmeniť uvažovanie a celospoločenský prístup. V súvislosti s predstaveným problémom môže byť riešením obmedziť spotrebu mäsa, pridať do štruktúry jedálničkov viac zeleniny a ovocia, či takisto eliminovať plytvanie potravinami. Poľnohospodári majú zasa príležitosti znížiť objem vyprodukovaného metánu optimalizáciou stráviteľnosti krmiva pre zver, vylepšením pastvy a jej obhospodarovania.
Znečisťovateľov ovzdušia je rozhodne viacero a bremeno nenesie len poľnohospodárstvo. Ďalšie skupiny zahŕňajú: • Domácnosti – jedným z faktorov je využívanie tuhých palív. Znečistený vzduch v interiéroch uzavretých priestorov spôsobuje dokonca 3,8 mil. úmrtí každý rok • Doprava – predstavuje štvrtinu emisií oxidu uhličitého súvisiacej s energiou. Okolie hlavných dopravných spojov navyše hlási až 12% častejší výskyt demencie • Odpad – Vedeli ste, že celosvetovo sa spáli až 40% odpadu? Spaľovanie na skládkach vypúšťa do atmosféry škodliviny v podobe dioxínov, furánov, metánu alebo čierneho uhlíka. Problém sa týka hlavne rozvojových a urbanizovaných oblastí.
Zdroj http://www.sopsr.sk/web/?cl=20507 https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/nielen-kominy-aj-polnohospodarstvo-nici-nase-ovzdusie/

Slovensko malo minulý rok dve mesta v stovke najznečistenejších na svete
Kvalita ovzdušia sa kategorizuje do 6 skupín od dobrej až po najhoršiu nebezpečnú. Aj v Európe sa nachádzajú miesta, kde pobyt ľudí je doslova hazardom s vlastným zdravím. Ako je na tom Slovensko? V stovke európskych miest s najviac znečisteným ovzduším máme 2 mestá. Ktoré sú to? . . .
Prístroje na meranie ovzdušia po celom svete nám umožňujú sledovať kvalitu ovzdušia už takmer kdekoľvek. Vyhodnotené dáta sú dostupné aj pre verejnosť na interaktívnych mapách prostredníctvom projektov ako sú IQAir alebo Svetového indexu kvality ovzdušia.
Dostupnosť dát je umožnená vďaka rozsiahlej práci a úsiliu celosvetovej Agentúry na ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agencies – EPA). Sieť meracích staníc po celom svete momentálne tvorí viac ako 30 000 monitorovacích zariadení v 1000 veľkých mestách zo 100 krajín. Zo zozbieraných informácií je vytvorený index s názvom World Air Quality Index, ktorý sleduje vývoj v 12 000 meracích staniciach.
Kvalita ovzdušia sa kategorizuje do 6 skupín od dobrej až po najhoršiu nebezpečnú. Pričom ku dňu 27.3.2020 sa podľa rebríčka s najhorším ovzduším umiestňuje na prvom mieste hlavné mesto Srbska, Belehrad. Nameraná hodnota indexu je v časti Vračar až 332. Táto úroveň patrí do najnebezpečnejšej kedy sa odporúča vyhýbať vonkajším činnostiam a zdravotné ťažnosti sa môžu prejaviť u každého.
Zdroj: www.Iqair.com
Ako je na tom Európa a Slovensko?
Za celý rok 2019 sa medzi šesticou európskych miest s najhorším ovzduším umiestnilo až 5 miest z Bosny a Hercegoviny a jedno zo Srbska. Najhoršie sa v rámci Slovenska umiestnili Jelšava (69. miesto) Moldava nad bodvou (74. miesto), Košice (103. miesto), Strážske (117. miesto) a Žilina (118. miesto). Tieto dáta tiež poukazujú na to, že Bratislava nie je ohniskom s najviac znečisteným ovzduším.
Rokom 2010 platia v Európskej únii viaceré normy limitujúce koncentráciu tuhých častíc, oxidov síry a dusíka. Problém s prispôsobením sa týmto normám malo Slovensko dlhé roky, začo čelilo žalobe, ktorej sa však podarilo vyhnúť. Podľa vtedajšieho tajomníka Ministerstva životného prostredia sa tak stalo z dvoch dôvodov. Prvým bolo prijatie novely zákona o ovzduší č. 293/2017. Podľa slov tajomníka „Prináša tri nové zásadné aspekty: systém včasného varovania, vytvorenie nízkoemisných zón a zavedenie nových noriem pre stredne veľké spaľovacie zariadenia ako sú nemocnice, spaľovne“. Ďalej dopĺňa, že druhým dôvodom upustenia od žaloby zo strany EÚ bolo to, že monitorovacia sieť pre získavanie informácií o ovzduší medzi rokmi 2015 a 2016 nefungovala. To znamená, že nebolo možné vyhodnotiť, či sa kvalita ovzdušia zlepšuje alebo nie.
Zdroj: https://www.dnes24.sk/svet-o-slovensku-najhorsi-vzduch-dychaju-v-jelsave-324368 https://www.iqair.com/serbia/central-serbia/belgrade/beograd-vracar https://www.cafeeuropa.sk/blog/18-za/167-kto-vycisti-spinavy-vzduch-na-slovensku
Prístroje na meranie ovzdušia po celom svete nám umožňujú sledovať kvalitu ovzdušia už takmer kdekoľvek. Vyhodnotené dáta sú dostupné aj pre verejnosť na interaktívnych mapách prostredníctvom projektov ako sú IQAir alebo Svetového indexu kvality ovzdušia.
Dostupnosť dát je umožnená vďaka rozsiahlej práci a úsiliu celosvetovej Agentúry na ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agencies – EPA). Sieť meracích staníc po celom svete momentálne tvorí viac ako 30 000 monitorovacích zariadení v 1000 veľkých mestách zo 100 krajín. Zo zozbieraných informácií je vytvorený index s názvom World Air Quality Index, ktorý sleduje vývoj v 12 000 meracích staniciach.
Kvalita ovzdušia sa kategorizuje do 6 skupín od dobrej až po najhoršiu nebezpečnú. Pričom ku dňu 27.3.2020 sa podľa rebríčka s najhorším ovzduším umiestňuje na prvom mieste hlavné mesto Srbska, Belehrad. Nameraná hodnota indexu je v časti Vračar až 332. Táto úroveň patrí do najnebezpečnejšej kedy sa odporúča vyhýbať vonkajším činnostiam a zdravotné ťažnosti sa môžu prejaviť u každého.
Zdroj: www.Iqair.com
Ako je na tom Európa a Slovensko?
Za celý rok 2019 sa medzi šesticou európskych miest s najhorším ovzduším umiestnilo až 5 miest z Bosny a Hercegoviny a jedno zo Srbska. Najhoršie sa v rámci Slovenska umiestnili Jelšava (69. miesto) Moldava nad bodvou (74. miesto), Košice (103. miesto), Strážske (117. miesto) a Žilina (118. miesto). Tieto dáta tiež poukazujú na to, že Bratislava nie je ohniskom s najviac znečisteným ovzduším.
Rokom 2010 platia v Európskej únii viaceré normy limitujúce koncentráciu tuhých častíc, oxidov síry a dusíka. Problém s prispôsobením sa týmto normám malo Slovensko dlhé roky, začo čelilo žalobe, ktorej sa však podarilo vyhnúť. Podľa vtedajšieho tajomníka Ministerstva životného prostredia sa tak stalo z dvoch dôvodov. Prvým bolo prijatie novely zákona o ovzduší č. 293/2017. Podľa slov tajomníka „Prináša tri nové zásadné aspekty: systém včasného varovania, vytvorenie nízkoemisných zón a zavedenie nových noriem pre stredne veľké spaľovacie zariadenia ako sú nemocnice, spaľovne“. Ďalej dopĺňa, že druhým dôvodom upustenia od žaloby zo strany EÚ bolo to, že monitorovacia sieť pre získavanie informácií o ovzduší medzi rokmi 2015 a 2016 nefungovala. To znamená, že nebolo možné vyhodnotiť, či sa kvalita ovzdušia zlepšuje alebo nie.
Zdroj: https://www.dnes24.sk/svet-o-slovensku-najhorsi-vzduch-dychaju-v-jelsave-324368 https://www.iqair.com/serbia/central-serbia/belgrade/beograd-vracar https://www.cafeeuropa.sk/blog/18-za/167-kto-vycisti-spinavy-vzduch-na-slovensku

Kyslé dažde ničia rastliny a zabíjajú zber
Kyslé dažde ako dôsledok nášho konania z nedávnej minulosti sa negatívne prejavil na životnom prostredí. Ovplyvňuje rastliny, živočíchy ale znehodnocuje aj stavby. Zasiahnutých je väčšina druhov rýb a keďže ryby, sú potrava pre mnoho vtákov, cyklus nadväzuje ďalej na vtáctvo, ktoré následne tiež trpí . . .
Je to už viac ako 120 rokov kedy pojem kyslý dážď po prvýkrát použil chemik R. A. Smith vo svojej knihe s názvom Acid Rain. Jeho publikácia zameriava pozornosť na to, že nečisté látky vypustené do ovzdušia sa následne vracajú späť na zem v podobe dažďov. Ak sa pH takejto dažďovej vody pohybuje od 2,0 do 5,0, hovoríme jej kyslí dážď.
Čo spôsobuje kyslé dažde?
Fenomén kyslých dažďov nie je niečo, čo by so sebou nepriniesli aktivity ľudstva. Tie tu boli aj predtým v menšej miere. Vytvárala ich činnosť sopiek, močiarov alebo planktónov v oceánoch.
Kyslé dažde ako dôsledok nášho konania z nedávnej minulosti sa negatívne prejavil na životnom prostredí. Ovplyvňuje rastliny, živočíchy ale znehodnocuje aj stavby. Eliminácia pH resp. okysličovanie poškodzuje korene, listy, proces fotosyntézy, rast samotných rastlín ale aj plodov. Najcitlivejšie zo všetkých reaguje jačmeň, hlávkové zeleniny, či pšenica. O niečo odolnejšie sú ovocné stromy a vinič. Medzi najodolnejšie avšak stále postihnuté druhy rastlín patria slnečnica, repka olejná, kukurica.
Prirodzená výška pH v povrchových vodách má hodnotu od 6,5 do 8,5. Znížené pH v kyslých vodách spôsobuje úhyn dospelých obojživelníkov s tým, že ich plody sa pri takýchto ochudobnených vodách nevyvíjajú. Zasiahnutých je väčšina druhov rýb, dafnie a mäkkýše. Keďže ryby, sú potrava pre mnoho vtákov, cyklus nadväzuje ďalej na vtáctvo, ktoré následne tiež trpí.
Takéto znečisťovanie ovzdušia už nie je problémom len na lokálnych úrovniach ale posunul sa do podoby nadnárodných rozmerov. Príčinou sú procesy, ktoré prekonávajú prirodzene hranice štátov. Emisie z elektrární, ťažký priemysel, plyny z motorových vozidiel aj takýmto spôsobom prispeli k zníženiu kvality celej atmosféry. Tie sa prejavujú v teplotných zmenách o niekoľko °C. Súvisia tiež so záplavami vo vnútrozemí ale aj v pobrežných oblastiach, zmenami podnebia, či devastáciou poľnohospodárstva a ekosystémov.
Zdroj: https://www.enviro.sk/33/kysle-dazde-su-v-sucasnosti-velkym-problemom-na-vacsine-uzemia-europy-uniqueiduchxzASYZNbdCMBzlaYfePDlHSRQdCqt1UWBS0tlgLw/ http://www.prirodnejavy.eu/sub/ovzdusie.pdf https://stromzivota.sk/storage/public_projects/modre-z-neba-kysly-dazd-1570175597.pdf
Je to už viac ako 120 rokov kedy pojem kyslý dážď po prvýkrát použil chemik R. A. Smith vo svojej knihe s názvom Acid Rain. Jeho publikácia zameriava pozornosť na to, že nečisté látky vypustené do ovzdušia sa následne vracajú späť na zem v podobe dažďov. Ak sa pH takejto dažďovej vody pohybuje od 2,0 do 5,0, hovoríme jej kyslí dážď.
Čo spôsobuje kyslé dažde?
Fenomén kyslých dažďov nie je niečo, čo by so sebou nepriniesli aktivity ľudstva. Tie tu boli aj predtým v menšej miere. Vytvárala ich činnosť sopiek, močiarov alebo planktónov v oceánoch.
Kyslé dažde ako dôsledok nášho konania z nedávnej minulosti sa negatívne prejavil na životnom prostredí. Ovplyvňuje rastliny, živočíchy ale znehodnocuje aj stavby. Eliminácia pH resp. okysličovanie poškodzuje korene, listy, proces fotosyntézy, rast samotných rastlín ale aj plodov. Najcitlivejšie zo všetkých reaguje jačmeň, hlávkové zeleniny, či pšenica. O niečo odolnejšie sú ovocné stromy a vinič. Medzi najodolnejšie avšak stále postihnuté druhy rastlín patria slnečnica, repka olejná, kukurica.
Prirodzená výška pH v povrchových vodách má hodnotu od 6,5 do 8,5. Znížené pH v kyslých vodách spôsobuje úhyn dospelých obojživelníkov s tým, že ich plody sa pri takýchto ochudobnených vodách nevyvíjajú. Zasiahnutých je väčšina druhov rýb, dafnie a mäkkýše. Keďže ryby, sú potrava pre mnoho vtákov, cyklus nadväzuje ďalej na vtáctvo, ktoré následne tiež trpí.
Takéto znečisťovanie ovzdušia už nie je problémom len na lokálnych úrovniach ale posunul sa do podoby nadnárodných rozmerov. Príčinou sú procesy, ktoré prekonávajú prirodzene hranice štátov. Emisie z elektrární, ťažký priemysel, plyny z motorových vozidiel aj takýmto spôsobom prispeli k zníženiu kvality celej atmosféry. Tie sa prejavujú v teplotných zmenách o niekoľko °C. Súvisia tiež so záplavami vo vnútrozemí ale aj v pobrežných oblastiach, zmenami podnebia, či devastáciou poľnohospodárstva a ekosystémov.
Zdroj: https://www.enviro.sk/33/kysle-dazde-su-v-sucasnosti-velkym-problemom-na-vacsine-uzemia-europy-uniqueiduchxzASYZNbdCMBzlaYfePDlHSRQdCqt1UWBS0tlgLw/ http://www.prirodnejavy.eu/sub/ovzdusie.pdf https://stromzivota.sk/storage/public_projects/modre-z-neba-kysly-dazd-1570175597.pdf
