Súčasnosť 2020
Začala sa novodobá vojna o vodu?
Na Slovensku máme stále menej vody, ktorá dopĺňa naše pramene, rieky, a živí celý ekosystém. V našej krajine sme nikdy v histórii netrpeli smädom ale nikdy sme si nezničili les. Lesy ako praveká súčasť na našom území, boli v posledných desaťročiach výrazne zasiahnuté Voda je všade. Voda je všetko a bez vody nie je nič! . . .
Ak si uvedomíme životnú dôležitosť vody pre nás a okolitú prírodu a spojíme si ju s trendom jej nedostatku, intenzívnejších suchých období, vplyvov, ktoré znižujúce množstvo vody v krajinách prináša. Z dlhodobého hľadiska môžeme očakávať premenu úrodnej pôdy v krajinách na neúrodné púšte, sťahovanie národov, pokusy o asimiláciu kultúr, kolaps hospodárstiev, či sociálneho fungovania štátov. A môže viesť aj k ďalšiemu svetovému konfliktu.
Dôležitosť vody si uvedomili aj v Líbyi, kde až 90% územia krajiny tvorí vyprahnutá zem. Začiatkov 80. rokov 20. storočia prišla s riešením ako oživiť krajinu a spustila projekt Veľkej rieky vybudovanej človekom (z prekladu The Great Man-Made River) s celkovým rozpočtom 25 mld. dolárov. Systém spočíva v 4 000 km dlhom potrubí o priemere 4 m, ktorým každodenne prejde 6,5 miliónov m3 vody. Ako najväčší zavlažovací systém na svete sa pred vojnovým konfliktom zavlažoval približne 160 tis. hektárov pôdy. Jej následné prerozdelenie pre malých farmárov produkujúcich importovaný jačmeň, kukuricu a ďalšie, mal zabezpečiť väčšiu samostatnosť a nezávislosť krajiny. Vďaka bohatým zásobám podzemných vôd by tak bola Lýbia schopná rozšíriť svoj regionálny vplyv. V susedných krajinách vyriešiť otázku nedostatku potravín a priniesť im hospodárnejšiu nezávislosť.
Všetko nás môže viesť k úvahám, že kontrola a ovplyvňovanie vodných zdrojov vo svete sa stáva činiteľom v medzinárodnej politike.
Alarmujúca situácia okolo vodných zdrojov už priniesla konflikty na Blízkom Východe, medzi Tureckom a Sýriou kvôli riekam Tigris a Eufrat a v Severnej Afrike medzi Egyptom, Sudánom a Etiópiou kvôli rieke Níl.
Pre identifikáciu budúcich možných konfliktov sa podarilo Holandskej vláde vytvoriť globálny nástroj s názvom Voda, mier a bezpečnosť, ktorý je dostupný aj pre verejnosť. Ide o prvý nástroj svojho druhu, vyhodnocujúci environmentálne dáta ako zrážky, sucho, či údaje navrhnuté na predpovedanie konfliktov s vodou. Už momentálnej dobe sú pre roky 2020 predpovedané možné konflikty v Iraku, Iráne, Mali, Nigérii, Indii a Pakistane. Vývojári hovoria o 86% miere úspešnosti pri identifikácii konfliktných zón, kde by mohlo dôjsť k najmenej 10 úmrtiam.
Zdroj:
https://pravdaovode.cz/novinky/novodoba-valka-o-vodu/?fbclid=IwAR1JkiOxG9X-yxWhcYS0emYdfvEPx3ZX2s-_JQV0GFYPTL5YPLOEqjpKdD8 https://www.theguardian.com/global-development/2020/jan/08/water-wars-early-warning-tool-uses-climate-data-to-predict-conflict-hotspots
Dôležitosť vody si uvedomili aj v Líbyi, kde až 90% územia krajiny tvorí vyprahnutá zem. Začiatkov 80. rokov 20. storočia prišla s riešením ako oživiť krajinu a spustila projekt Veľkej rieky vybudovanej človekom (z prekladu The Great Man-Made River) s celkovým rozpočtom 25 mld. dolárov. Systém spočíva v 4 000 km dlhom potrubí o priemere 4 m, ktorým každodenne prejde 6,5 miliónov m3 vody. Ako najväčší zavlažovací systém na svete sa pred vojnovým konfliktom zavlažoval približne 160 tis. hektárov pôdy. Jej následné prerozdelenie pre malých farmárov produkujúcich importovaný jačmeň, kukuricu a ďalšie, mal zabezpečiť väčšiu samostatnosť a nezávislosť krajiny. Vďaka bohatým zásobám podzemných vôd by tak bola Lýbia schopná rozšíriť svoj regionálny vplyv. V susedných krajinách vyriešiť otázku nedostatku potravín a priniesť im hospodárnejšiu nezávislosť.
Všetko nás môže viesť k úvahám, že kontrola a ovplyvňovanie vodných zdrojov vo svete sa stáva činiteľom v medzinárodnej politike.
Alarmujúca situácia okolo vodných zdrojov už priniesla konflikty na Blízkom Východe, medzi Tureckom a Sýriou kvôli riekam Tigris a Eufrat a v Severnej Afrike medzi Egyptom, Sudánom a Etiópiou kvôli rieke Níl.
Pre identifikáciu budúcich možných konfliktov sa podarilo Holandskej vláde vytvoriť globálny nástroj s názvom Voda, mier a bezpečnosť, ktorý je dostupný aj pre verejnosť. Ide o prvý nástroj svojho druhu, vyhodnocujúci environmentálne dáta ako zrážky, sucho, či údaje navrhnuté na predpovedanie konfliktov s vodou. Už momentálnej dobe sú pre roky 2020 predpovedané možné konflikty v Iraku, Iráne, Mali, Nigérii, Indii a Pakistane. Vývojári hovoria o 86% miere úspešnosti pri identifikácii konfliktných zón, kde by mohlo dôjsť k najmenej 10 úmrtiam.
Zdroj:
https://pravdaovode.cz/novinky/novodoba-valka-o-vodu/?fbclid=IwAR1JkiOxG9X-yxWhcYS0emYdfvEPx3ZX2s-_JQV0GFYPTL5YPLOEqjpKdD8 https://www.theguardian.com/global-development/2020/jan/08/water-wars-early-warning-tool-uses-climate-data-to-predict-conflict-hotspots

Vedeli ste, že polovica Veľkého Korálového útesu v Austrálii od roku 2016 vymrela?
V súčasnosti už na
vlastné oči môžeme pozorovať intenzívnejšie výkyvy teplôt, dlhšie trvajúce
obdobia sucha a horúčav, menej vody v riekach, rapídny úbytok až
vymiznutie snehu počas zimy, vyhynutie niektorých druhov živočíchov
a ďalšie . . .
„Všetci musíme urýchlene prijať ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých častiach spoločnosti.“ Takto znie globálne varovanie v správe medzinárodnej IPCC, ktorej je Slovensko
taktiež členom.
Kvôli príčinám ako je výrub lesov a vysoké hodnoty emisií CO2 v atmosfére, sa zvýšila teplota planéty o 1°C. Táto hodnota nie je na prvý pohľad pre nezaujatých ľudí zaujímavá. Pre našu planétu však má ďalekosiahle následky. Najkritickejšia hodnota zvýšenia teploty o 1,5 °C, ktorá bude mať nezvratné následky je podľa odborníkov za dverami na prahu roku 2030.
V súčasnosti už na vlastné oči môžeme pozorovať intenzívnejšie výkyvy teplôt, dlhšie trvajúce obdobia sucha a horúčav, menej vody v riekach, rapídny úbytok až vymiznutie snehu počas zimy, vyhynutie niektorých druhov živočíchov a ďalšie. Dve tretiny z celkových 1,5 °C sú už za nami v priebehu niekoľkých desaťročí industrializácie a intenzita sa zvyšuje.
„Už teraz vieme, o väčších problémoch ak prekročíme teplotnú úroveň 1,5 °C. Týkať sa budú nárastu výškovej úrovne morí, horšie sucha a extrémne zrážky.“ Uviedol vo vyhlásení Andrew King, prednášajúci klimatológie na Univerzite v Melbourne.
Vo významnej miere budú zasiahnuté aj koralové útesy. Očakáva sa, že 70% až 90%, vrátane austrálskeho bariérového útesu vymizne. Od roku 2016 totiž už polovica Veľkého korálového útesu v Austrálii vymrela. Globálne problémy spôsobené zmenou klímy a neprirodzeným zohrievaním oceánov postupne ničia riasy a koraly tak hladujú. V roku 2016 zahynulo 30% koralov a v nasledujúcom roku ďalších 20%. Tento dopad by sme mohli prirovnať k spustošenému lesu, ktorý bol zasiahnutý masívnym požiarom. Väčšina morského ekosystému pozdĺž severného pobrežia útesu sa stala neplodnou s malou nádejou na zotavenie.
V prírode všetko so všetkým súvisí. Ľudia sú nepochybne faktorom, ktorí majú svojou činnosťou šancu veci bezhlavo zmeniť k horšiemu alebo spoločne cielene zlepšovať. K priaznivejšej budúcnosti je ale potrebná spolupráca a iniciatíva od tých najmenších komunít ľudí až po medzinárodné partnerstvá a opatrenia vlád.
Zdroj: https://edition.cnn.com/2018/10/07/world/climate-change-new-ipcc-report-wxc/index.html https://www.ipcc.ch https://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/08/explore-atlas-great-barrier-reef-coral-bleaching-map-climate-change/
Kvôli príčinám ako je výrub lesov a vysoké hodnoty emisií CO2 v atmosfére, sa zvýšila teplota planéty o 1°C. Táto hodnota nie je na prvý pohľad pre nezaujatých ľudí zaujímavá. Pre našu planétu však má ďalekosiahle následky. Najkritickejšia hodnota zvýšenia teploty o 1,5 °C, ktorá bude mať nezvratné následky je podľa odborníkov za dverami na prahu roku 2030.
V súčasnosti už na vlastné oči môžeme pozorovať intenzívnejšie výkyvy teplôt, dlhšie trvajúce obdobia sucha a horúčav, menej vody v riekach, rapídny úbytok až vymiznutie snehu počas zimy, vyhynutie niektorých druhov živočíchov a ďalšie. Dve tretiny z celkových 1,5 °C sú už za nami v priebehu niekoľkých desaťročí industrializácie a intenzita sa zvyšuje.
„Už teraz vieme, o väčších problémoch ak prekročíme teplotnú úroveň 1,5 °C. Týkať sa budú nárastu výškovej úrovne morí, horšie sucha a extrémne zrážky.“ Uviedol vo vyhlásení Andrew King, prednášajúci klimatológie na Univerzite v Melbourne.
Vo významnej miere budú zasiahnuté aj koralové útesy. Očakáva sa, že 70% až 90%, vrátane austrálskeho bariérového útesu vymizne. Od roku 2016 totiž už polovica Veľkého korálového útesu v Austrálii vymrela. Globálne problémy spôsobené zmenou klímy a neprirodzeným zohrievaním oceánov postupne ničia riasy a koraly tak hladujú. V roku 2016 zahynulo 30% koralov a v nasledujúcom roku ďalších 20%. Tento dopad by sme mohli prirovnať k spustošenému lesu, ktorý bol zasiahnutý masívnym požiarom. Väčšina morského ekosystému pozdĺž severného pobrežia útesu sa stala neplodnou s malou nádejou na zotavenie.
V prírode všetko so všetkým súvisí. Ľudia sú nepochybne faktorom, ktorí majú svojou činnosťou šancu veci bezhlavo zmeniť k horšiemu alebo spoločne cielene zlepšovať. K priaznivejšej budúcnosti je ale potrebná spolupráca a iniciatíva od tých najmenších komunít ľudí až po medzinárodné partnerstvá a opatrenia vlád.
Zdroj: https://edition.cnn.com/2018/10/07/world/climate-change-new-ipcc-report-wxc/index.html https://www.ipcc.ch https://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/08/explore-atlas-great-barrier-reef-coral-bleaching-map-climate-change/

Nie len kvalita vody ale aj znižujúce množstvo môže byť na Slovensku problém
Zásoby vody máme v porovnaní s inými krajinami pomerne bohaté. Ako už býva zvykom minca má dve strany. Sucha s vysokým výparom bez zrážok spôsobujú pokles zásob vody vrátane hladín podzemných zdrojov a výdatnosti prameňov. . . .
Zemský povrch celkovo tvorí 98% vody z čoho je 2,5% čistej. Ide o vodu v jazerách, riekach, podzemné vody alebo tiež sneh. Nakoniec len 1% z nej, je pre ľudí na planéte aj reálne dostupná.
Spotreba vody navyše neustále rastie. Či už vplyvom rastu priemyselnej produkcie alebo množstva populácie, bude jej spotreba stále rásť. Významná nerovnomernosť spočíva v rozmiestnení zdrojov pitnej vody a miest s vysokou spotrebou spôsobenou úrovňou priemyselnej produkcie alebo veľkou hustotou obyvateľstva. Krajiny, ktoré spotrebúvajú vodu najviac, nenesú
prvenstvá vo svetových zásobách vody.
Slovensko v uvedenej tabuľke nie je. Napriek tomu máme zásoby vody v porovnaní s inými krajinami pomerne bohaté. Ako už býva zvykom minca má dve strany. O znižujúcej kvalite vody na Slovensku sme už hovorili. V tomto článku si spomenieme jej znižujúce množstvo zásob.
Odborníci sa vzájomne zhodujú, že zásoby pitnej vody sú v miernom poklese.
Preto sa vedci z geologického ústavu rozhodli venovať vplyvu, ktoré by intenzívne zrážky a zvýšenie teplôt spôsobili pre stav podzemných zásob vody na Slovensku.
Práve intenzita nárazových zrážok a väčšie suchá spôsobené teplotnými zmenami patria medzi sprievodné javy, ktoré sa do budúcna očakávajú. Podľa slov Jána Gavurníka z oddelenia podzemných vôd SHMÚ totiž vody z prívalových búrok rýchlo a nestihnú vsiaknuť do pôdy. Na druhej strane však extrémne suchá s vysokým výparom bez zrážok spôsobujú pokles hladín podzemnej vody a výdatnosti prameňov, čím dochádza k miernemu poklesu zásob podzemnej vody.“
Na mape stavu podzemných vôd z roku 2015 pozorujeme najkritickejšie územia na severe a juhovýchode územia. Naopak na západe územia je najväčšou zásobárňou podzemnej vody a zároveň aj najväčším riečnym ostrovom v Európe Žitný ostrov. V jeho oblasti je zdokumentovaných vyše 21-tisíc litrov vody za sekundu. Ako jedným z menej šťastných návrhov, ktorým by sme sa mohli zaoberať je vybudovanie potrubia zo západu na východ prípade hľadať iné dlhodobejšie a efektívnejšie riešenia ako zásobovať vodou aj napríklad juho-východnejšiu časť krajiny.
Zdroj:
https://dennikn.sk/215038/slovensko-nie-je-ziadna-vodna-velmoc-no-nevyschne/ https://www.hydrotech-group.com/sk/blog/voda-na-zemi-kolko-jej-na-planete-mame-a-ake-mnozstvo-z-toho-tvori-pitna-voda?fbclid=IwAR0bH6rOVM0h-86SQ37cCxiVLU9JbEw7D0JYguaJYmznV9lwCqv0vjNzivY https://www.hlavnespravy.sk/zacina-sa-svetovy-boj-o-vodu-slovensko-nemalo-stratit-svoju-najsilnejsiu-zbran/1469406
Slovensko v uvedenej tabuľke nie je. Napriek tomu máme zásoby vody v porovnaní s inými krajinami pomerne bohaté. Ako už býva zvykom minca má dve strany. O znižujúcej kvalite vody na Slovensku sme už hovorili. V tomto článku si spomenieme jej znižujúce množstvo zásob.
Odborníci sa vzájomne zhodujú, že zásoby pitnej vody sú v miernom poklese.
Preto sa vedci z geologického ústavu rozhodli venovať vplyvu, ktoré by intenzívne zrážky a zvýšenie teplôt spôsobili pre stav podzemných zásob vody na Slovensku.
Práve intenzita nárazových zrážok a väčšie suchá spôsobené teplotnými zmenami patria medzi sprievodné javy, ktoré sa do budúcna očakávajú. Podľa slov Jána Gavurníka z oddelenia podzemných vôd SHMÚ totiž vody z prívalových búrok rýchlo a nestihnú vsiaknuť do pôdy. Na druhej strane však extrémne suchá s vysokým výparom bez zrážok spôsobujú pokles hladín podzemnej vody a výdatnosti prameňov, čím dochádza k miernemu poklesu zásob podzemnej vody.“
Na mape stavu podzemných vôd z roku 2015 pozorujeme najkritickejšie územia na severe a juhovýchode územia. Naopak na západe územia je najväčšou zásobárňou podzemnej vody a zároveň aj najväčším riečnym ostrovom v Európe Žitný ostrov. V jeho oblasti je zdokumentovaných vyše 21-tisíc litrov vody za sekundu. Ako jedným z menej šťastných návrhov, ktorým by sme sa mohli zaoberať je vybudovanie potrubia zo západu na východ prípade hľadať iné dlhodobejšie a efektívnejšie riešenia ako zásobovať vodou aj napríklad juho-východnejšiu časť krajiny.
Zdroj:
https://dennikn.sk/215038/slovensko-nie-je-ziadna-vodna-velmoc-no-nevyschne/ https://www.hydrotech-group.com/sk/blog/voda-na-zemi-kolko-jej-na-planete-mame-a-ake-mnozstvo-z-toho-tvori-pitna-voda?fbclid=IwAR0bH6rOVM0h-86SQ37cCxiVLU9JbEw7D0JYguaJYmznV9lwCqv0vjNzivY https://www.hlavnespravy.sk/zacina-sa-svetovy-boj-o-vodu-slovensko-nemalo-stratit-svoju-najsilnejsiu-zbran/1469406
