Minulosť 1987

Prišli sme o viac ako 15 mld. m3 zásob vody

Na Slovensku máme stále menej vody, ktorá dopĺňa naše pramene, rieky, a živí celý ekosystém. V našej krajine sme nikdy v histórii netrpeli smädom ale nikdy sme si nezničili les. Lesy ako praveká súčasť na našom území, boli v posledných desaťročiach výrazne zasiahnuté Voda je všade. Voda je všetko a bez vody nie je nič!  . . .   Po kyslíku bola navyše označená ako druhá najnevyhnutejšia zložka pre život. Tak ako v tele dospelého človeka tvorí 55% až 75% hmotnosti, je NEVYHNUTNOU súčasťou aj našej prírody, vrátane výskytu a prežitia najrôznejších druhov živočíchov, či správneho fungovania počasia. Koniec koncov je odpoveďou na stále častejšie otázky – Prečo v zime vidíme každý rok menej snehu? Prečo sme svedkami vyschýnania prameňov, riek, a studní? Prečo sa striedajú dlhé suché obdobia s následnými intenzívnymi dažďami? Čo môžeme ako spoločnosť alebo jednotlivci urobiť? Uvedomenie si vybraných problémov je jednoduché, preto si ich v nasledujúcich bodoch predstavíme.

Stále menej vody na Slovensku

…menej vody, ktorá dopĺňa naše pramene, rieky, a živí celý ekosystém. Pre presnú predstavu, na Slovensko počas roka spadne okolo 34,3 mld. metrov kubických vody formou dažďa a snehu. Odhadom až 12 miliárd odteká do mora a zvyšok pôsobí na našom území. Na celej planéte rozlišujeme množstvo malých obehov vody a jeden veľký, nezávisle fungujúci obeh. Náš malý obeh tvorí voda, ktorá na Slovensku ostáva. Tá sa postupne vyparuje, a následne formou zrážok prichádza späť na zem. Alarmujúcim ukazovateľom je skutočnosť, že množstvo vody v malom obehu sa už dlhodobo každoročne zmenšuje. Tento trend spôsobuje vysušovanie územia. Prečo sa to ale deje?

„V našej krajine sme nikdy v histórii netrpeli smädom ale nikdy sme si nezničili lesy“

Nepochybne pravdiví citát z environmentálnej publikácie s názovom Zelená bez modrej je len žltá. Hovorí o pravekej súčasti lesov na našom území, ktoré boli v posledných desaťročiach výrazne zasiahnuté. Jednoznačné problémy sú zapríčinene zásahmi do prírodných ekosystémov, výrubom lesov, výstavbou na rozsiahlych územiach, kanalizáciou, ovplyvňovaním tokov, nadmernou ťažbou dreva, odvodňovaním atď. Voda sa na našom území neudrží, rýchlo odteká preč ešte pred tým, ako stihne preniknúť do pôdy. Nezodpovedné zníženie zásob na Slovensku už predstavuje vyše 15 mld. metrov kubických vody.

Zdroj: https://www.zzz.sk/clanok/13636-vyznam-telesnej-vody
     

40 mld. m3 vôd je v Európe každý rok odkanalizovaných

V minulosti bola krajina rôznorodejšia. Mestá a obce boli menej zastavané. Pohľad na krajinu prinášal viac lesov, mokradí, vodných plôch z ktorých sa vyparovala voda. Jednoducho povedané, suchá krajina prináša viac tepla a ochudobňuje všetko naokolo.  . . .   Odhady podľa odborných prepočtov uvádzajú, že z európskeho kontinentu je každým rokom odkanalizovaných až 40 mld. m3 vôd. 40 miliárd, ktoré by inak hydratovalo pôdu a vegetáciu, udržiavalo zásoby podzemných vôd, bolo súčasťou prameňov, podieľalo sa na prirodzenej tvorbe zrážok, zvlhčovalo by klímu alebo prispievalo k neprehrievaní zemského povrchu. Pre porovnanie ide o dvojnásobné množstvo vody, ktoré každým rokom živí celé územie Slovenska.

Odlesňovanie, rôzne hospodárske činnosti, urbanizácia obyvateľstva a ďalšie ľudské vplyvy do prírody zasahujú v dnešnej dobe 40% pevninského povrchu. Otázne je, nakoľko sú tieto aktivity v súlade s prírodou, a v akých smeroch by sme vedeli byť viac ohľaduplný k nášmu prostrediu. Na Slovensku môžeme byť hrdý, že stále patríme ku krajinám s najväčším podielom lesov na svojom území a práve tie pôsobia na udržiavaní vody v krajine. Čo teda vplýva na to, že máme čoraz frekventovanejšie extrémne povodne a suchá? Odpoveď možno poznajú skúsení poľnohospodári, ktorí upozorňujú, že dažde spôsobujúce povodne sú každým rokom intenzívnejšie a sucho silnejšie.

Málo lesov znamená málo vody

Vyše 40% druhov vyšších rastlín a 60% stavovcov je u nás ohrozených. Výrazne strácame na rôznorodosti fauny a flóry. A príčinou je nedostatok vody a teda aj lesov, ktoré ju pomáhajú udržiavať skôr ako z nášho územia odíde preč. Navyše priemyselné obdobie prinieslo odvodňovanie a kanalizovanie vôd z územia, čo spôsobilo úbytok vody v krajine a tým aj život. V minulosti bola krajina rôznorodejšia. Mestá a obce boli menej zastavané. Pohľad na krajinu prinášal viac lesov, mokradí, vodných plôch z ktorých sa vyparovala voda. Jednoducho povedané, suchá krajina prináša viac tepla a ochudobňuje všetko naokolo. Mokrá krajina spôsobuje prospešné vyparovanie vody, vyvážené počasie, menej sucha, bohatšiu faunu a flóru a podobne. Prinesme spoločne prepojenie politiky ochrany biodiverzity, opatreniami ochrany pred povodňami, suchom a zamerajme svoju pozornosť na ochranu lesov, vody a prírody celkovo. Buďme na Slovensku príkladom pre okolité krajiny. Vodu máme možnosť v budúcnosti využívať aj ako strategickú surovinu.

Zdroj: Návrat stratenej vody, 2020 J.A. Foley et el. Global Consequences of Land Use, SCIENCE, VOL 309, 2005, www.sciencemag.org   
     

Urbanizácia robí veľké problémy vode aj lesom

V týchto súvislostiach nejde len o vodu samotnú. Ide hlavne o následky. Presnejšie, vznikajúce veľké množstvo tepla, ktoré prinesie dlhšie obdobia sucha a horúčav ako dnes, nižšie hladiny podzemných vôd, menšiu schopnosť pôdy byť úrodnou, väčšie množstvo CO2 a ďalšie.  . . .   Každý jeden rok pribudne na Zemi 54 000 km2 zaasfaltovanej, zastrešenej a odkanalizovanej plochy. Je to približne o 5 000 km2 viac ako samotná rozloha celej Slovenskej republiky. Každý rok! Voda z dažďov je tým násilne presmerovaná do najbližších vodných tokov a chtiac či nechtiac postupne opúšťa nie len našu krajinu, ale vďaka rovnakému nezodpovednému prístupu, aj ostatné krajiny v Európe a vo svete. Ak sa pozrieme na posledných 20 rokov, hovoríme o ploche s rozsahom viac ako 1 000 000 km2, ktorá bola vplyvom urbanizácie ochudobnená o dažďovú vodu. Samotných 200 mm zrážok na celom území stačí na to, aby do morí odtieklo 200 mld. m3 vody. Je to zároveň množstvo vody, ktoré sa nevyparí tam kde dopadla.

V týchto súvislostiach nejde len o vodu samotnú. Ide hlavne o následky a jedným z nich je teplo. Presnejšie, vznikajúce veľké množstvo tepla. Ak sa na našich 200 mm zrážok pozrieme z iného uhla pohľadu a vezmeme do úvahy, že dopadne na 127 000 km2 pôdy, ktorá sa každý rok odlesní. Spôsobí to vznik dodatočných 17 000 TWh citeľného oteplenia. Hádajte koľko elektrickej energie bolo vyprodukovaných už v roku 2006 pre celý svet? Takmer rovnaká hodnota…

Extrémne klimatické zmeny prinesú omnoho dlhšie obdobia sucha a horúčav ako dnes, nižšie hladiny podzemných vôd, menšiu schopnosť pôdy byť úrodnou, väčšie množstvo CO2 a ďalšie.

Ako jeden z hlavných dôvodov rozkladu životných podmienok vo svete je, že dážď sa prirodzene tvorí tam, kde sa voda dokáže udržať a vyparovať. Ak jej to nedovolíme, ak budeme naďalej vyrubovať lesy, spriemyselňovať krajinu, kanalizovať vodu do riek, Urýchľujeme tak proces zvratu úrodnej pôdy na púšť a dobrovoľne sa podieľame na katastrofických zmenách, o ktorých už teraz dobre vieme.

Zdroj: Návrat stratenej vody, 2020 https://oenergetice.cz/zahranicni/iea-key-world-energy-statistics-2018
     

Problém s ovzduším >>

Problém s prírodou >>

Riešenie problémov >>

Problém s vodou >>