Budúcnosť
2050
Každých 10 rokov stratia Tatry 8 mil. m3 dažďovej vody
Ak nie je krajina postačujúco nasiaknutá vodou je prirodzené, že dochádza k zníženému množstvu výparov. Výsledkom je menej vody v atmosfére a menej mrakov. Začínajúce sucha následne spôsobujú, že vegetácia trpí nedostatkom vody ?. . .
Naše Vysoké Tatry sú nepochybne lákadlom pre mnohých domácich aj zahraničných turistov. Ako iné krajiny, aj my si chránime svoje prírodné dedičstvo vyhlásením stupňa ochrany v rôznych krajinných útvaroch. Tieto oblasti sú zároveň lákadlom pre turistov, ktorí chcú pozorovať krásy tatranskej prírody. Nešťastnou súčasťou v chránených oblastiach, ako prírodné rezervácie, národné parky a vybrané krajinné oblasti, sú vybudované trasy pre turistov, cesty pre dopravné prostriedky, chodníčky pre zvieratá a pod. Tieto trasy sú zároveň povrchovým vodítkom pre odtok zrážkovej vody. Dažďom sa tak odopiera právo na infiltráciu do pôdy, čo okrem iného spôsobuje škodlivý odtok dažďovej vody.
Po kalamite spôsobenej vetrom v rok 2004 boli vykonané odborné výpočty pre Tatranský národný park, ktorých úlohou bolo zistiť vplyv “pečatenia“ zemskej pôdy na odtok vody. Poznatky z tohto merania konštatujú, že ide o významné čísla. Každým rokom v dôsledku spevnených plôch priemerne odtečie dažďová voda v objeme viac ako 800 000 m3. Jedna desaťročie predstavuje úbytok 8 mil. m3 dažďovej vody, ktorá mala byť pôvodne súčasťou Tatranských ekosystémov. Namiesto toho však odteká k najbližším povodiam napríklad v meste Poprad.
Opísaný stav je spúšťačom rozsiahleho kolobehu. Ak nie je krajina postačujúco nasiaknutá vodou je prirodzené, že dochádza k zníženému množstvu výparov. Výsledkom je menej vody v atmosfére a menej mrakov. Začínajúce sucha následne spôsobujú, že vegetácia trpí nedostatkom vody.
Pre potvrdenie dôsledkov výpočtov si môžeme položiť otázku prečo máme na Slovensku čoraz častejšie extrémne povodne a intenzívne suchá? Lesy sú v tomto významný hráč a ich kvalita spolu s vhodným manažmentom vodných tokov prispieva k rovnováhe, ktorá však bola narušená. Ak budeme takýmto spôsobom pokračovať ďalej, budú sa v horských oblastiach a nížinách znižovať úhrny zrážok. Voda z Intenzívnych dažďov sa udrží v lesoch stále v menšej miere, čo bude spôsobovať častejšie povodne v obciach a mestách. Ako spôsobuje povodne úbytok lesov si môžete prečítať v tomto článku. Zdroj:Návrat stratenej vody, 2020
Naše Vysoké Tatry sú nepochybne lákadlom pre mnohých domácich aj zahraničných turistov. Ako iné krajiny, aj my si chránime svoje prírodné dedičstvo vyhlásením stupňa ochrany v rôznych krajinných útvaroch. Tieto oblasti sú zároveň lákadlom pre turistov, ktorí chcú pozorovať krásy tatranskej prírody. Nešťastnou súčasťou v chránených oblastiach, ako prírodné rezervácie, národné parky a vybrané krajinné oblasti, sú vybudované trasy pre turistov, cesty pre dopravné prostriedky, chodníčky pre zvieratá a pod. Tieto trasy sú zároveň povrchovým vodítkom pre odtok zrážkovej vody. Dažďom sa tak odopiera právo na infiltráciu do pôdy, čo okrem iného spôsobuje škodlivý odtok dažďovej vody.
Po kalamite spôsobenej vetrom v rok 2004 boli vykonané odborné výpočty pre Tatranský národný park, ktorých úlohou bolo zistiť vplyv “pečatenia“ zemskej pôdy na odtok vody. Poznatky z tohto merania konštatujú, že ide o významné čísla. Každým rokom v dôsledku spevnených plôch priemerne odtečie dažďová voda v objeme viac ako 800 000 m3. Jedna desaťročie predstavuje úbytok 8 mil. m3 dažďovej vody, ktorá mala byť pôvodne súčasťou Tatranských ekosystémov. Namiesto toho však odteká k najbližším povodiam napríklad v meste Poprad.
Opísaný stav je spúšťačom rozsiahleho kolobehu. Ak nie je krajina postačujúco nasiaknutá vodou je prirodzené, že dochádza k zníženému množstvu výparov. Výsledkom je menej vody v atmosfére a menej mrakov. Začínajúce sucha následne spôsobujú, že vegetácia trpí nedostatkom vody.
Pre potvrdenie dôsledkov výpočtov si môžeme položiť otázku prečo máme na Slovensku čoraz častejšie extrémne povodne a intenzívne suchá? Lesy sú v tomto významný hráč a ich kvalita spolu s vhodným manažmentom vodných tokov prispieva k rovnováhe, ktorá však bola narušená. Ak budeme takýmto spôsobom pokračovať ďalej, budú sa v horských oblastiach a nížinách znižovať úhrny zrážok. Voda z Intenzívnych dažďov sa udrží v lesoch stále v menšej miere, čo bude spôsobovať častejšie povodne v obciach a mestách. Ako spôsobuje povodne úbytok lesov si môžete prečítať v tomto článku. Zdroj:Návrat stratenej vody, 2020
Spotrebu fosílnych palív musíme nevyhnutne eliminovať. Za čo ich vymeníme?
Odklon od fosílnych palív je pre našu budúcnosť a eliminovanie klimatických zmien na Zemi nevyhnutný. Ako náhrada by podľa výskumov mohla slúžiť celulóza. Hrozia ešte intenzívnejšie tlaky na ničenie lesov keďže by boli práve lesy zdrojom tejto suroviny, alebo je to príležitosť pre kvalitnejšie lesy? . . .
O fosílnych palivách je počuť posledné roky stále intenzívnejšie a intenzívnejšie z viacerých strán. Či už v súvislosti s ich negatívnym vplyvom na životné prostredie alebo kvôli vyčerpateľnosti, ktorá sa nezadržateľne blíži.
Čo tie fosílne palivá ale presne sú a odkiaľ pochádzajú? V prvom rade ide o nerastné suroviny vznikajúce dlhé milióny a bilióny rokov, v rámci našej planéty, ktoré vznikali premenou odumretých rastlín a živočíchov. Konkrétne hovoríme napríklad o palivách ako je uhlie alebo ropa.
Pri ich závislom využívaní si však uvedomujeme, že ide o dočasné riešenie zdroja energie a materiálu. Sú preto považované za stále cennejší prírodný zdroj energie. Ich spracovanie bohužiaľ prináša škodlivé emisie, spôsobujúce viditeľné klimatické zmeny. Ako je už dávno známe poznáme rýchlo obnoviteľné zdroje energie ako slnečnú alebo veternú energiu. Tie so sebou prinášajú mnoho výhod ako spoľahlivosť, cenovú efektívnosť, nevyčerpateľnosť, šetrnosť k prírode a pod.
Odklon od fosílnych palív je pre našu budúcnosť a eliminovanie klimatických zmien na Zemi nevyhnutný. Jedno z možných riešení zmeny prináša Švédsky výskumný inštitút (RISE) vo svojej publikácií s názvom Spoločnosť postavená na celulóze (Cellulose-based society). Tá hovorí o tom, že náhradou by mali byť biomateriály ako celulóza, ktorú považuje za základný stavebný prvok v prírode.
Okolo realizovateľnosti sa naskytuje mnoho otázok týkajúcich sa lesov. Čo ak na stupnici prioritných zdrojov pre priemysel drevo stúpne a bude sa využívať ešte vo väčšom množstve? Hrozia ešte intenzívnejšie tlaky na ničenie lesov keďže by boli práve lesy zdrojom tejto suroviny, alebo je to príležitosť pre kvalitnejšie lesy?
V tejto teoretickej alternatíve budúcnosti mnoho otázok, ktoré objasnil v publikovanom rozhovore Marco Lucisano, výskumník a prezident divízie pre bioekonomiku v RISE. Ten apeluje na zmenu prístupu a uvažovania spoločnosti aby sa celulóza ako alternatíva k fosílnym palivám mohla stať realitou. Prioritnou otázkou nie je, či chceme uprednostniť ďalšie využívanie lesa pred jeho ochranou. Podľa príkladov zo škandinávskych krajín je vraj možné oboje. Dôležitosťou však je, že nejde len o efektívnejšie narábanie s lesnými surovinami. Našou úlohou je udržať hodnotu materiálov tak, aby vydržala dlhodobo, ako je to len možné. Musíme zmením schému používania produktov od získam-použijem tovar-vyhodím ale pri získaní a spracovaní suroviny ju použiť znova a podľa možnosti opäť znova. Zdroj: https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/486823-buducnost-patri-drevu-ustoja-to-vsak-lesy/ https://hnonline.sk/svet/1866765-fosilne-paliva-pouzivame-aj-zo-zvyku-do-zmeny-sa-nam-nechce https://www.setri.sk/6-alternativ-ktore-mozu-nahradit-fosilne-paliva-ale-malo-sa-o-nich-hovori/
Čo tie fosílne palivá ale presne sú a odkiaľ pochádzajú? V prvom rade ide o nerastné suroviny vznikajúce dlhé milióny a bilióny rokov, v rámci našej planéty, ktoré vznikali premenou odumretých rastlín a živočíchov. Konkrétne hovoríme napríklad o palivách ako je uhlie alebo ropa.
Pri ich závislom využívaní si však uvedomujeme, že ide o dočasné riešenie zdroja energie a materiálu. Sú preto považované za stále cennejší prírodný zdroj energie. Ich spracovanie bohužiaľ prináša škodlivé emisie, spôsobujúce viditeľné klimatické zmeny. Ako je už dávno známe poznáme rýchlo obnoviteľné zdroje energie ako slnečnú alebo veternú energiu. Tie so sebou prinášajú mnoho výhod ako spoľahlivosť, cenovú efektívnosť, nevyčerpateľnosť, šetrnosť k prírode a pod.
Odklon od fosílnych palív je pre našu budúcnosť a eliminovanie klimatických zmien na Zemi nevyhnutný. Jedno z možných riešení zmeny prináša Švédsky výskumný inštitút (RISE) vo svojej publikácií s názvom Spoločnosť postavená na celulóze (Cellulose-based society). Tá hovorí o tom, že náhradou by mali byť biomateriály ako celulóza, ktorú považuje za základný stavebný prvok v prírode.
Okolo realizovateľnosti sa naskytuje mnoho otázok týkajúcich sa lesov. Čo ak na stupnici prioritných zdrojov pre priemysel drevo stúpne a bude sa využívať ešte vo väčšom množstve? Hrozia ešte intenzívnejšie tlaky na ničenie lesov keďže by boli práve lesy zdrojom tejto suroviny, alebo je to príležitosť pre kvalitnejšie lesy?
V tejto teoretickej alternatíve budúcnosti mnoho otázok, ktoré objasnil v publikovanom rozhovore Marco Lucisano, výskumník a prezident divízie pre bioekonomiku v RISE. Ten apeluje na zmenu prístupu a uvažovania spoločnosti aby sa celulóza ako alternatíva k fosílnym palivám mohla stať realitou. Prioritnou otázkou nie je, či chceme uprednostniť ďalšie využívanie lesa pred jeho ochranou. Podľa príkladov zo škandinávskych krajín je vraj možné oboje. Dôležitosťou však je, že nejde len o efektívnejšie narábanie s lesnými surovinami. Našou úlohou je udržať hodnotu materiálov tak, aby vydržala dlhodobo, ako je to len možné. Musíme zmením schému používania produktov od získam-použijem tovar-vyhodím ale pri získaní a spracovaní suroviny ju použiť znova a podľa možnosti opäť znova. Zdroj: https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/486823-buducnost-patri-drevu-ustoja-to-vsak-lesy/ https://hnonline.sk/svet/1866765-fosilne-paliva-pouzivame-aj-zo-zvyku-do-zmeny-sa-nam-nechce https://www.setri.sk/6-alternativ-ktore-mozu-nahradit-fosilne-paliva-ale-malo-sa-o-nich-hovori/
Ťažba dreva ničí prirodzené prostredie živočíchov, ktoré následne vymierajú
Lesný život sa vplyvom výrubu stromov enormným tempom vytráca. Prepojenie medzi lesmi sa stráca a živočíchy stratou prostredia pre život vymierajú. Ide o jeden z faktorov narúšania ekosystémov, ktorý nenávratne pretvára našu budúcnosť . . .
Prirodzeným prostredím a domovom pre najrôznejšie druhy živočíchov je les. Je pre nich zdrojom potravy, v skrýšach nachádzajú pocit bezpečia a miesta pre rozmnožovanie. Všetky živočíchy sú závislé od zelene, či iných živočíchov, ktoré im slúžia ako zdroj potravy. Jednotlivé druhy vrátane rastlín majú tendenciu šíriť do všetkých strán. Aktívnym a nedostatočne regulovaným ničením lesov im vtom je však bránene. V lesoch a pralesoch (na Slovensku máme už len 0,5% pralesov), je ich prirodzené prostredie značne narušené.
Napríklad Malužinská dolina bola ochudobnená o 150 rokov starý jedľový les. Ťažbou zasiahnuté bola aj Ľubochnianská dolina alebo Panská hoľa, ktorá je navyše národným parkom a domovom hlucháňa hôrneho. Tetrov hlucháň je na Slovensku dlhodobo kriticky ohrozený druh a pozornosť si vyslúžil začiatkom minulého roka. Keď vyšlo najavo, že Slovensko neprijalo, ako bolo požadované, dostatočné opatrenia pre zabránenie zásahom do životného prostredia, v ktorom žije populácie tetrova hlucháňa.
Medzi lesné bezstavovce zasiahnuté výrubom lesov patria napríklad hmyz, muchy, mravce, včely, čmele, pavúky, slimáky, motýle, či dážďovky.
Na našom území žije približne 497 druhov stavovcov, vyskytujúcich sa v najrôznejších typoch prostredí. Postihnuté stavovce sú napríklad ryby (jalec hlavatý, hlaváč bieloplutvý, pstruh potočný), desiatky druhov vtákov (tetrov, bažant, netopiere, myšiak), plazy (slepúch, vretenica obyčajná, užovka), cicavce (jeleň, veverice, líšky), obojživelníky (ropucha veľká, rosnička, mlok močiarny).
Lesný život sa vplyvom výrubu stromov enormným tempom vytráca. Prepojenie medzi lesmi sa stráca a živočíchy stratou prostredia pre život vymierajú. Ide o jeden z faktorov narúšania ekosystémov, ktorý nenávratne pretvára našu budúcnosť. Podľa odhadov už napríklad 40% hmyzích druhov vymrelo a tretina je považovaná za ohrozenú. Zdroj: https://myliptov.sme.sk/c/22151274/v-maluzinskej-doline-vytazili-150-rocny-jedlovy-les.html https://tech.sme.sk/c/22050405/hmyz-moze-o-sto-rokov-uplne-zmiznut-varuju-vedci.html https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/MEMO_19_462
Prirodzeným prostredím a domovom pre najrôznejšie druhy živočíchov je les. Je pre nich zdrojom potravy, v skrýšach nachádzajú pocit bezpečia a miesta pre rozmnožovanie. Všetky živočíchy sú závislé od zelene, či iných živočíchov, ktoré im slúžia ako zdroj potravy. Jednotlivé druhy vrátane rastlín majú tendenciu šíriť do všetkých strán. Aktívnym a nedostatočne regulovaným ničením lesov im vtom je však bránene. V lesoch a pralesoch (na Slovensku máme už len 0,5% pralesov), je ich prirodzené prostredie značne narušené.
Napríklad Malužinská dolina bola ochudobnená o 150 rokov starý jedľový les. Ťažbou zasiahnuté bola aj Ľubochnianská dolina alebo Panská hoľa, ktorá je navyše národným parkom a domovom hlucháňa hôrneho. Tetrov hlucháň je na Slovensku dlhodobo kriticky ohrozený druh a pozornosť si vyslúžil začiatkom minulého roka. Keď vyšlo najavo, že Slovensko neprijalo, ako bolo požadované, dostatočné opatrenia pre zabránenie zásahom do životného prostredia, v ktorom žije populácie tetrova hlucháňa.
Medzi lesné bezstavovce zasiahnuté výrubom lesov patria napríklad hmyz, muchy, mravce, včely, čmele, pavúky, slimáky, motýle, či dážďovky.
Na našom území žije približne 497 druhov stavovcov, vyskytujúcich sa v najrôznejších typoch prostredí. Postihnuté stavovce sú napríklad ryby (jalec hlavatý, hlaváč bieloplutvý, pstruh potočný), desiatky druhov vtákov (tetrov, bažant, netopiere, myšiak), plazy (slepúch, vretenica obyčajná, užovka), cicavce (jeleň, veverice, líšky), obojživelníky (ropucha veľká, rosnička, mlok močiarny).
Lesný život sa vplyvom výrubu stromov enormným tempom vytráca. Prepojenie medzi lesmi sa stráca a živočíchy stratou prostredia pre život vymierajú. Ide o jeden z faktorov narúšania ekosystémov, ktorý nenávratne pretvára našu budúcnosť. Podľa odhadov už napríklad 40% hmyzích druhov vymrelo a tretina je považovaná za ohrozenú. Zdroj: https://myliptov.sme.sk/c/22151274/v-maluzinskej-doline-vytazili-150-rocny-jedlovy-les.html https://tech.sme.sk/c/22050405/hmyz-moze-o-sto-rokov-uplne-zmiznut-varuju-vedci.html https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/MEMO_19_462