Súčasnosť

 2020

Záujem o ochranu lesov na Slovensku sa zvyšuje

Štátna ochrana prírody za súčasne platnej legislatívy môže efektívne brániť výrubu lesa takmer výlučne len v bezzásahových zónach. Prax ukazuje, že existuje možnosť podať požiadavku na udelenie výnimky z ochrany prírody aj v najvzácnejších častiach Slovenska. . . .   Nie je to tak dávno, kedy sa medzi štátnymi ochranármi hovorilo o jednom z najväčších zásahov do prírodných oblastí na Slovensku, ktoré považujeme za najvzácnejšie. Spolu malo byť vyťažených až 1 700 nákladných áut dreva. V druhej polovici roka 2018 o tom informovala Štátna ochrana prírody SR a upozornila, že tento “útok“ sa týka regiónov na celom Slovensku. Ak hovoríme o najvzácnejších územiach, máme na mysli tie najprísnejšie chránené oblasti vrátane 5. stupňa ochrany. V súčasnosti poznáme presne 5 stupňov ochrany, kde v prvom je uplatňovaná všeobecná ochrana prírody až po posledný piaty stupeň so zákazom zasiahnuť do lesného porastu a vegetácie, narúšať ticho, alebo loviť živočíchy.

Prax ukazuje, že existuje možnosť podať požiadavku na udelenie výnimky z ochrany prírody aj v najvzácnejších častiach Slovenska. Tak ako to hromadne v roku 2018 urobili vojenské lesy, súkromné lesy a LESY Slovenskej republiky. Štátna ochrana prírody za súčasne platnej legislatívy môže efektívne brániť výrubu lesa takmer výlučne len v bezzásahových zónach. To znamená v oblastiach s 5. stupňom ochrany, ktorých je na Slovensku len vyše 1%, čo predstavuje 85 000 hektárov. Pre ťažbu je v týchto lokalitách potrebný súhlas štátnych ochranárov.

Lesoochranárske zoskupenie Vlk vo svojich celoslovenských prieskumoch avizuje zvyšujúci sa záujem o to, aby sa rozloha prírodných rezervácií (4. a 5. stupeň ochrany) v Slovenskej republike rozšírila z 1% na 10% územia krajiny. Kým na konci roka 2019 vyjadrilo súhlas 79% respondentov, začiatkom roka 2020 to bolo už 82%. Ochrana prírody a konkrétne lesov je celospoločenskou témou. Prierez všetkých prvkov spoločnosti od občanov, súkromného a tretieho sektora zväčšuje svoje iniciatívy a dlhodobo zvyšuje svoj záujem, čo je kľúčom k tomu aby sa diali pozitívne zmeny. Rovnako aj naše združenie má stromy ako jednu z troch svojich priorít. Spoločne pracujeme na zveľaďovaní prírody na Slovensku aby mohlo byť vzorom pre ostatné nie len Európske krajiny.

Zdroj: http://www.sopsr.sk/web/?cl=30045 https://www.wolf.sk/sk/tlacove-spravy/82-obyvatelov-slovenska-chce-10-prirody-bez-zasahu-cloveka https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_uzemna-ochrana-prirody-a-kraji  

     

Ako úbytok lesov spôsobuje povodne?

Nie len na základe týchto prípadov možno konštatovať, že úbytok a zhoršená kvalita lesných porastov, ktoré vznikali dlhé storočia a tisícročia, spôsobujú nekontrolovateľný odtok vody. Tento stav spôsobuje povodne, odliv vody z územia a následne vysušovanie krajiny . . .   Poznáme viacero nepriateľov vody, ktoré jej bránia v prirodzenom kolobehu. Jedným z najväčších pre udržateľnosť vody v povodniach, teda tam kde by mala ostať, je priemyselná činnosť. Pre spresnenie si ale uveďme, čo tie povodia vlastne sú. Povodie je časť krajiny, z ktorej všetka voda (vrátane zrážok) v podobe riek, riečok a potokov odteká do najnižšieho miesta určitého územia a ústi takouto cestou do ďalšej rieky, alebo jazera.

Zdroj: www.povodia.sk

Aký vplyv však majú na povodia stromy? Aká je ich funkcia? Na prvý pohľad sa môže zdať, že stromy hrajú nezávislú rolu v spolupráci s vodnými povodiami. To však ale nie je pravda. Ako už vieme v prírode je všetko prepojené a práve táto dvojica tvorí neoddeliteľný pár. Kľúčová úloha lesov je v zadržiavaní vody počas dažďov a prívalových vôd. Dážď z búrok sa v zdravom lese zachytáva. Či už v samotných korunách stromov, lístí, kríkoch a pod. Následne sa dážď dostáva cez korene do pôdy a k bohatému humusu. Les takto dokáže zachytiť počas prvej hodiny zrážok až 40 mm vody. V takejto zjednodušenej schéme pokračuje k podpovrchovej vode a udržiava ekosystém v prirodzených podmienkach. Rozdielom je aj vek samotného lesa. Je preukázateľné, že staršie a vyzretejšie lesy dokážu zadržať viac vody ako lesy mladé. Ak stromov resp. lesov ubúda, znižuje sa aj ich schopnosť udržiavať zrážky.

Zdroj: www.wolf.sk

Bilancia zvýšenia odtoku zrážok od roku 1950 do 2000 v povodí Hornádu narástla o 7%. A to vplyvom priemyselnej činnosti. V prepočte ide o viac ako 29 mil. m3 vody. Rozdiely je možné identifikovať v náraste povodňových stavov. Nie len na základe týchto prípadov možno konštatovať, že úbytok a zhoršená kvalita lesných porastov, ktoré vznikali dlhé storočia a tisícročia, spôsobujú nekontrolovateľný odtok vody. Tento stav spôsobuje povodne, odliv vody z územia a následne vysušovanie krajiny.

Zdroj: Voda pre tretie tisícročie, 2000 https://www.wolf.sk/sk/programy/zachranujeme-lesy/les-a-povodne/les-a-zrazky https://stromzivota.sk/storage/public_projects/ziva-voda-povodie-1570111083.pdf http://www.povodia.sk/bh/sk/ 

     

Ohrozený hlucháň volá o pomoc

Stratené rozsiahle plochy lesov a pralesov, znamenali útočisko pre mnohé vzácne druhy živočíchov. Pokles populácie hlucháňa zaznamenávame od roku 1970 s tým, že dramaticky sa začala znižovať až v roku 2004. Aktuálne je ich výskyt veľmi nízky. Hovoríme o počte 500 až 800 jedincov . . .   Nie len odborníci a radový občania, ale už aj Európska komisia si všimla naše lesy, a minulý rok upozornila na to. že ak neprestaneme ničiť zvyšky prírodných lesov v Európe, posunie tento prípad na Súdny dvor Európskej únie z čoho hrozia potenciálne vysoké pokuty. Martin Mikoláš, lesník a expert na pralesy sa pre portál Pravda vyjadril, že sankcie už v žiadnom prípade nezvrátia osud lesov a pralesov, ktoré na našom území vyrastali niekoľko stoviek rokov a ich ťažba bola roky ignorovaná zo strán vládnych orgánov. Ako zasiahnutý ostanú vo výsledku radový občania, keď pocítia nedostatok vody. Ako sme si spomenuli v niekoľkých článkoch vplyvu stromov na vodu a správnu biodiverzitu. Okrem nás to budú aj rôzne druhy živočíchov vrátane hlucháňa, ktorý je ako symbol našich lesov na pokraji vyhynutia.

Zdroj: www.nahuby.sk

Desiatky uplynulých rokov sú pre Slovensko najhoršia ekologická katastrofa. To, čo sa udialo je strata rozsiahlych plôch lesov a pralesov, ktoré znamenali útočisko pre mnohé vzácne druhy živočíchov. Rozhodnutie Európskej komisie z minulého roka hovorí aj o tom, že Slovensko neprijalo, ako bolo požadované, dostatočné opatrenia na zabránenie zásahom do životného prostredia populácie tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus). Rovnako neboli prijaté plány pre osobitne chránené územia. Pokles populácie hlucháňa zaznamenávame od roku 1970 s tým, že dramaticky sa začala znižovať až v roku 2004. Aktuálne je ich výskyt veľmi nízky. Hovoríme o počte 500 až 800 jedincov. Naša snaha a opatrenia sú ešte potrebnejšie ako sa zdá. Na populácií slovenských hlucháňov je závislé Poľsko a Česká republika. Likvidácia lesov, ktoré sú prirodzeným prostredím pre hlucháne ruka v ruke ohrozujeme ich výskyt v zahraničí. Ich miliónové investície v € na ochranu hlucháňa tak môžu vyjsť nazmar ak sa na našej strane nezlepší prístup.

Zdroj: https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/502004-vitajte-na-slovensku-v-krajine-nicitelov-lesa/ https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/MEMO_19_462  

     

Problém s ovzduším >>

Problém s prírodou >>

Riešenie problémov >>

Problém s vodou >>