Minulosť

 1987

Aká je história našich lesov? Vedeli ste, že máme už len 0,5% pralesov?

Slovenské pralesy boli v minulosti rúbané a vypaľované za účelom zväčšenia rozlohy pasienok pre chov zvierat. Boli drancované na viacerých územiach Oravy, Liptova, Pohronia a ďalších, čím sa znížila aj hranica lesa. Z pôvodných 90% územia tvorených lesmi máme už len približne 40% . . .   Viete si predstaviť, že by 90% územia Slovenska tvorili rozsiahle lesy? Ešte v minulosti pred intenzívnymi zásahmi človeka tomu tak bolo. Poďme sa spoločne pozrieť na to ako a kedy naše negatívne pôsobenie na lesy začalo.

Najďalej sa presunieme do 16. storočia, ktoré nie je až tak vzdialené. V tom období sa na územie Slovenska, Poľska, Ukrajiny a ďalších presúvalo utečenecké obyvateľstvo z Valašska pred Tureckou vojnou. Na územiach týchto krajín hľadali útočisko a ochranu v neprístupných pralesoch, kde boli v bezpečí. V neskoršom období začali Valasi okrem hrebeňov hôr, či prameňov riek vyhľadávať pre svoj život a pasenie čried aj oblasti pasienok. Keďže šlo o nevyužívané časti krajiny, zemepáni vďaka finančným prínosom túto kolonizáciu podporovali. Nastolenie valašského práva, ktoré značne zvýhodňovalo týchto obyvateľov prispelo k tomu, že kočovný životný štýl sa stal výhodnejší aj pre pôvodných obyvateľov.

Existuje viacero historických dôkazov, ktoré mapujú škodlivé činnosti valachov. Slovenské pralesy boli rúbané a vypaľované za účelom zväčšenia rozlohy pasienok pre chov zvierat. Lesy boli drancované na viacerých územiach Oravy, Liptova, Pohronia a ďalších, čím sa znížila aj hranica lesa.

Na konci 18. a počiatkom 19. storočia môžeme označiť za obdobie začiatku organizovaného obhospodarovania lesov v rámci väčších panstiev. Neorganizovanú ťažbu dreva tak strieda zámerná a organizovaná forma prístupu, ktorá vedie k tomu, že v priebehu 20. storočia bolo prevažne holorubom zničená veľká časť lesov.

Ak preskočíme časový úsek a presunieme sa do súčasnosti z pôvodných 90% územia tvorených lesmi máme už len približne 40%. Čo predstavuje asi 2 005 000 ha.

OZ PRALES v spolupráci s Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF) zmapovalo v rokoch 2009 - 2015 na území Slovenska rozlohu pôvodných nedotknutých lesov (teda pralesov). Spoločne zistili, že z celkovej rozlohy je 10 180 ha pralesov (0,5% zo všetkých lesov) z čoho je až 30% nechránených. To znamená, že o nich môžeme kedykoľvek prísť. Aktuálny zoznam pralesov na Slovensku, na interaktívnej mape ponúka združenie na svojom webe aj s detailnými informáciami.

Zdroj: http://www.pralesy.sk/lokality/lokality-pralesov.html
https://dennikn.sk/blog/1416609/tisicrocne-limby-patstorocne-smreky-predstavujeme-vam-nase-najcennejsie-stare-lesy-1/
https://www.aevis.org/wp-content/uploads/2013/08/zivy_les_2006-sk.pdf


     

Environmentalisti sa s lesníkmi na výruboch často nezhodujú

Hoci sa environmentalisti s lesníkmi na výruboch často nezhodujú, náhodná ťažba dreva v posledných rokoch bola následkom kalamít z rokov 1996, 2004 a 2014, ktoré zanechali na lesoch veľké a dlhodobé škody. Lesníci tvrdia že Lesov pribúda environmentalisti zasa naopak . . .   Hoci sa environmentalisti s lesníkmi na výruboch často nezhodujú, náhodná ťažba dreva v posledných rokoch bola následkom kalamít z rokov 1996, 2004 a 2014, ktoré zanechali na lesoch veľké a dlhodobé škody. Lesníci tvrdia že Lesov pribúda environmentalisti zasa naopak. 

   

Les je zdrojom jedného z najväčších obnoviteľných a ekologických materiálov na svete. Pred osídlením územia Slovenska tvorili lesy celkovo až 95% nášho územia.  Dnes sa na Slovensku ročne vyrúbe okolo 9 miliónov stromov. No aj napriek tomu sa Slovensko stále radí k najlesnatejším krajinám Európy. K najväčšiemu ničeniu lesov dochádzalo už počas 13. - 16. storočia keď začalo dochádzať k početným  kolonizačným pohybom obyvateľstva. Krajina sa formovala pod rukou človeka rovnako vtedy, ako aj dnes. Dnes sa však z lesa stáva studnica biznisu  a peňazí, do ktorej mnohí radi načiahnu.   Výrub lesov je do dnes  kontroverznou témou nielen v lesníckych kruhoch, ale aj  v spoločnosti. Ťažbu dreva delíme na úmyselnú, náhodnú a mimoriadnu. Pod úmyselnú ťažbu dreva spadajú aktivity v súlade so starostlivosťou  lesa. Táto ťažba slúži na obnovu lesných porastov, na rekonštrukciu a omladzovanie lesov. Náhodná a mimoriadna ťažba je odstraňovanie  škôd spôsobených kalamitami alebo škodcami. Zdroj: enviromagazín   Hoci sa environmentalisti s lesníkmi na výruboch často nezhodujú, náhodná ťažba dreva v posledných rokoch bola následkom kalamít z rokov 1996, 2004 a 2014, ktoré zanechali na lesoch veľké a dlhodobé škody. Keď sa prvý krát objavili satelitné snímky z roku 2012, ľudia boli zdesení. Poukazovali totiž na to, že za posledných 15 rokov Slovensko prišlo o lesnatý povrch s rozlohou vyše 700 kilometrov štvorcových, čo je zhruba veľkosť rozlohy našich Tatier. Lesníci  však tvrdia, že na Slovensku dreva pribúda. V porovnaní s minulosťou môžeme povedať, že lesnatý povrch v skutočnosti rastie. V roku 1850 lesy tvorili len 28% územia dnešného Slovenska. V roku 1970 lesníci zaznamenali ďalší nárast, keď lesnatosť dosiahla 39,1%. V roku 2015 vzrástla lesnatosť až na rekordných 41,1%. Dá sa teda povedať, že vo veľkom obraze naše lesy napredujú.   

     

„Porádek hor aneb lesuv zachování“. Už naši predkovia vedeli, že sa o nás les postará

Rozvoj priemyslu donútil ľudí zamyslieť sa nad otázkou kvality lesov. No už naši predkovia pochopili, že pri správnej starostlivosti o les, sa les postará o nás. Práve preto by sme ich snahu nemali ani dnes zanedbávať . . .   Hlavnou úlohou lesného hospodárstva je obhospodarovanie lesov. Pod toto spadá výsadba nových stromov a rovnako aj starostlivosť o už existujúci porast. Lesníci sa svojou prácou snažia udržiavať zdravý les nie len pre nás, ale aj pre budúce generácie. Vznik Lesného hospodárstva ako samotnej a cielenej inštitúcie sa datuje do 16. storočia. Ten sa však spočiatku týkal len kráľovských a komorných lesov a nevzťahoval sa na súkromné vlastníctvo.

Až do 15. storočia nebola ťažba dreva regulovaná a nikto nezabezpečoval obnovu lesov. Ubúdanie lesov prinútilo uhorských panovníkov zaviesť opatrenia a nariadenia, ktoré regulovali výrub, výsadbu lesov a rovnako sprísnenie ochrany nášho prírodného dedičstva. Počiatky lesného hospodárstva tak môžeme datovať do roku 1565 kedy cisár Maximilián II. Vydal Lesný poriadok.

Špeciálne zásluhy za rozvoj lesného hospodárstva patria Márii Terézii, ktorá v roku 1769 vydala lesný poriadok „Porádek hor aneb lesuv zachování“ ktorého tri hlavné ciele boli určenie základných pravidiel pri výrube dreva, nastolenie pravidiel pri pestovaní nových lesov a zabezpečenie trvalého úžitku z lesov.

Pred tým než vznikla cieľavedomá činnosť o údržbu lesa, lesné práce mali na starosť banskí úradníci, čo spôsobovalo škody na kvalite lesov. Školení lesníci vtedy nemali veľké uplatnenie a bolo to len postupom času, keď štátne orgány dospeli k názoru, že lesné hospodárstvo vie byť pri správnom a hlavne odbornom vedení užitočné.

Rozvoj priemyslu donútil ľudí zamyslieť sa nad otázkou lesa. Veľký dopyt prichádzal najmä zo železničnej dopravy a postupne rozvíjajúceho sa papierenského priemyslu a nábytkárstva. Dary lesa sa stávali živnosťou mnohých, prinášali chlieb na stôl a preto sa štát čoraz viac sústreďoval na jeho obstarávanie.

Naši predkovia už dávno pochopili, že pri správnej starostlivosti o les, sa les postará o nás. Práve preto by sme ich snahu nemali ani dnes zanedbávať. Obchodné centrá a parkoviská nám naoko obohatia každodenný život, ale zdravé lesy nám zabezpečia jeho kvalitu.

Zdroj: https://www.lesy.sk/o-nas/historia/
http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/informacie-o-lesoch/zakladne-informacie-o-lesoch/Pages/historia-lesnictva.aspx 

     

Problém s ovzduším >>

Problém s prírodou >>

Riešenie problémov >>

Problém s vodou >>