Budúcnosť  2050

Prišli sme o viac ako 15 mld. m3 zásob vody

Ľudský vplyv v povodniach na slovenskom území počas celého 20. storočia neuváženým konaním zlikvidoval 12 mld. m3 vodných zdrojov. Medzi vplyvy podporujúce túto potenciálnu katastrofu naďalej patrí široká paleta (ne)aktivít, ktoré sa nabaľujú ako snehová guľa  . . .   Zničenie hydrologického cyklu na Slovensku zaberie 100 rokov. 50 rokov je však už za nami a ostáva nám len polovica času! Doteraz nastavené stratégie a politiky v štátnych rezortoch nespejú k výrazným pozitívnym zmenám, ktoré sú alarmujúco potrebné. Ak budeme bez zmeny slepo pokračovať po vychodených chodníkoch, vplyv znižovania vodných zásob v povodniach spôsobí z dlhodobého hľadiska kompletné vysušenie a zničenie nášho hydrologického cyklu. Spolu hovoríme o objeme 22 mld. metrov kubických vody, ktorá vo forme dažďa a snehu každoročne dopadne a zároveň sa aj udrží na území Slovenska.

Ľudský vplyv v povodniach na našom území počas celého 20. storočia neuváženým konaním zlikvidoval 12 mld. m3 vodných zdrojov. Táto bilancia je výsledkom zlikvidovania zásob vyše 15 mld. m3 a vytvorením vodných nádrží s objemom len 2,8 mld. m3. Zo súčasného nastavenia vyplýva, že myslieť iba na priehrady a vodné nádrže zďaleka nestačí.

„Keď studňa vyschne, len vtedy spoznáme cenu vody“ (Benjamin Franklin)

Medzi vplyvy podporujúce túto potenciálnu katastrofu patrí široká paleta (ne)aktivít, ktoré sa nabaľujú ako snehová guľa. Pozrime sa na vybrané príčiny a následky hospodárskych aktivity spôsobujúcich vážne problémy:

1. V krajine sa znižuje miera vyparovania v dôsledku menších zásob vody v porovnaní s minulosťou.

2. Menej vody prispieva k stúpajúcej teplote zemského povrchu.

3. Zväčšujúce sa teplotné rozdiely počasia sprevádzané náhlymi zmenami. Intenzívnejšie teplotné rozdiely možno pozorovať aj v nížinách a podhorských oblastiach oproti horským územiam.

4. Nerovnomernosť zrážok v prírode spôsobenej znižovaním objemu vodných pár. Analýzy hydrologického cyklu odkrývajú fakt predlžujúcich sa periód suchách období.

5. Ako piaty bod hodnotí vedomé ale aj nevedomé aktivity, ktoré v samotnom výsledku ovplyvnili akumuláciu vody v povodniach, spôsobili erózie pôdy, poškodili biodiverzitu a v konečnom dôsledku prispeli výraznou mierou k odtoku dažďových vôd z nášho územia.

     

Do roku 2050 hrozí, že bude polovica ľudí bez prístupu k čistej vode

Súčasné predpovede hovoria o storočí súboja o vodu, tak ako na lokálnej, tak aj regionálnej alebo globálnej úrovni. Momentálne chýba pitná voda viac ako 2 miliardám ľudí. Do roku 2050 to bude asi 3,5 až 4,4 miliardy ľudí na celom svete, teda približne polovica. . .   Pri nezasiahnutí a nezmenení nášho prístupu smerujeme k likvidácii úplne všetkej vody v povodniach kontinentov do niekoľkých desaťročí. Ako výsledok je v tomto prípade možné očakávať častejší výskyt živelných pohrôm, neprimerane intenzívne zrážky, dlhšie obdobia tepla a sucha, málo vodných zdrojov, či ďalšie. Ak budeme pokračovať v nastolenom tempe výsledkom bude extrémne vysúšanie už počas tohto storočia. Vysoké teploty nad 50°C, ktoré poznáme v súčasnosti z púštnych oblastí, sa budú vyskytovať aj vo vzdialenejších častiach od rovníka. Čo následne prinesie väčšie výkyvy teplôt, medzi dňom a nocou, na rozsiahlejších územiach. Posledné puzzle do predstavy o potenciálnej budúcnosti, je intenzita živelných pohrôm a ich rozsah ako ich dnes ešte nepoznáme.

Súčasné predpovede hovoria o storočí súboja o vodu, tak ako na lokálnej, tak aj regionálnej alebo globálnej úrovni. Alternatíva nedostatku vody naznačuje rozpad sociálno-ekonomických prepojení v spoločnosti, vzniku nových druhov chorôb, agresivitu, paniku, extrémizmus. Podobne sa rozpadali vyspelé kultúry v histórií. Týmto smerom máme našliapnuté momentálne aj my. Veľmi ľahko sa môže stať, že cieľom dennodenného prežitia bude záchrana života, obstaranie potravy a vody. Momentálne chýba pitná voda viac ako 2 miliardám ľudí. Do roku 2050 to bude asi 3,5 až 4,4 miliardy ľudí na celom svete, teda približne polovica, žiť s obmedzeným prístupom k vode, z čoho viac ako 1 miliarda v mestách. Organizácia spojených národov tiež v roku 2018 vyhlásila, že svet nie je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa zabezpečiť čistú vodu do úplne všetkých častí sveta do konca roka 2030.

„Tento problém môžeme vyriešiť premýšľaním o technologických riešeniach, musíme však tiež premýšľať o zmene nášho správania,“ uviedol Martin Flörke, hydrologička a environmentálna vedkyňa na Univerzite v Kasseli v Nemecku. "Ak dokážeme objasniť ... že voda má hodnotu, že ide o ekosystémovú službu, ktorú využívame a musíme sa o ňu postarať - potom skutočne myslíme na to, ako sa prispôsobiť."

Zdroj: Voda pre tretie tisícročie, 2000 https://www.sciencenews.org/article/future-will-people-have-enough-water-live

     

Znečistená voda v Európe. Máme na dosah byť pozitívnym symbolom

Medzinárodné porovnania nás držia na výslní. Avšak sme až natoľko benevolentný voči tempu znečisťovania vody v našej krajine a budeme to ignorovať? Alebo každý jeden z nás príjme prístup, ktorý bude vodu chrániť, šetrne s ňou zaobchádzať a zveľaďovať?  . . .   Napriek všetkým súvisiacim právnym predpisom Európskej únie a medzinárodnému Strategickému plánu pre biodiverzitu na roky 2011 - 2020, ktorého víziou je „žiť v harmónii s prírodou“ sa situácia nevyvíja ako by sme chceli.

Podľa najnovšej správy z Európskej enviromentálnej agentúry (EEA) má kvôli znečisteniu nízku kvalitu väčšina riek, jazier, ústí a pobrežných vôd v Európe. Len 40% z nich spĺňa ekologicky prijateľné normy.

Správa analyzuje údaje medzi rokmi 2015 a 2018 vo všetkých krajinách EÚ. Druhý a zároveň v súčasnosti najnovší cyklus sledoval kvalitu už viac ako 111 000 riek a vodných zdrojov z čoho je 80% riek, 16% jazier, vrátane ústí a pobrežných vôd, ktoré tvoria 4%. Analýza zahŕňa aj ďalších 13 400 podzemných vôd.

Množstvo zozbieraných údajov poukazuje na to, že kvalita a kvantita monitorovania a vyhodnocovania sa vďaka investíciám krajín zvyšuje.

Na uvedenej mape vyššie vidíme Slovensko, z pohľadu porovnania kvality vôd, ako „svetlý bod“ na mape Európy. Je to skutočne až také pozitívne ako sa zdá? Poďme sa pozrieť na medziročné porovnanie. Z prvého cyklu realizovanom v období 2010 - 2015 nám ľavý stĺpec ukazuje, že až 27% riek na Slovensku malo najvyššiu kvalitu. Pričom celoeurópsky priemer sa nachádza na šiestich percentách. Označenie dobrej kvality malo 36% vôd čo je hodnota porovnateľná aj s medzinárodným priemerom.

Nasledujúci cyklus sledovania vo rokoch 2015 - 2018 priniesol nemilé prekvapenie. Za veľmi krátke obdobie sa v skupine vysoko kvalitnej vody nachádzali už len 4%. Oproti pôvodným dátam ide o 23% pokles! Česká republika napríklad nemala v skupine vysokej kvality vôd zastúpenie vôbec ani predtým.

Porovnanie s ostatnými krajinami nás drží na výslní. Avšak sme až natoľko benevolentný voči závratnému tempu znečisťovania vody v našej krajine a budeme to ignorovať? Alebo každý jeden z nás príjme prístup, ktorý bude vodu chrániť, šetrne s ňou zaobchádzať a zveľaďovať?

Zdroj: https://www.eea.europa.eu/publications/state-of-water/ https://tableau.discomap.eea.europa.eu/t/Wateronline/views/WISE_SOW_Status/SWB_Status_Category?:embed=y&:showAppBanner=false&:showShareOptions=true&:display_count=no&:showVizHome=no

     

Problém s ovzduším >>

Problém s prírodou >>

Riešenie problémov >>

Problém s vodou >>